Dano bol na tom ešte horšie. Nepamätal si záverečné fázy včerajšieho večera. „To fááákt? Tak to si jasný, Les ťa berie. Veď si počkaj aké podmienky ti ponúkne.“ To mi ani na um nezišlo. Čo už, ťažké ráno. Približne o štvrtej sme už sedeli v kancelárii. Kecali sme asi pol hodiny o včerajšku, o bordovom nose a o jedinej trofeji vo vitríne. Pribudla tam dnes. Vraj sme vyhrali tú karaoke súťaž. Aaaha, takže predsalen maličké okienko aj u mňa. Zrazu Les vytiahol z kufríka nejaké papiere a položil ich na moju stranu stola. Zhlboka som sa nadýchol, vzal ich do rúk a začal čítať.
Podpísal som to. Jednoročnú zmluvu s mesačným príjmom 900€. Ubytovanie mi zaplatí klub, stravovať sa môžem v klubovej jedálni. Vraj žiadna extra reštaurácia, ale obed za euro ... Dano mi bude s autom k dispozícii. Pozná tunajšie pomery lepšie, určite sa mi zíde.
Čakalo ma niekoľko zaujímavých telefonátov. Šéfa skoro trafil šľak. Že ako si to predstavujem a prečo som mu nič nepovedal a kde teraz zoženie náhradu. Celkom pekne nahnevaný mi tresol telefónom a mne bolo jasné, že po prípadnom návrate domov sa mu už ozývať ani nemusím. Frajerka bola chápavejšia, trochu asi počítala s podobnou situáciou. Nepotešilo ju, že sa budeme vidieť oveľa menej, ale bola rada, že nebudem hrať, „len sedieť“. Aká sladká predstava.
Na druhý deň som bol predstavený hráčom. Nevedel som si predstaviť, že týchto rugbistov naučím aspoň nejakej taktike. A ich posmešné a arogantné pohľady na mňa ... Les mi však povedal, že mám voľnú ruku. Takže komu sa nepáči, dovidenia. Prvých pár tréningov niektorí z nich odignorovali, resp. odflákli. Môj asistent Paul Robertson mi diktoval mená a ja som začal škrtať. Dal som mu za úlohu zorganizovať zopár priateľských zápasov a ja som šiel hľadať hráčov, ktorým sa bude chcieť hrať podľa mojich pokynov.
Po dvoch týždňoch som bol dohodnutý s takmer desiatimi hráčmi. Boli to všetko Škóti, poväčšine mladí chlapci bez skúseností. No podarilo sa mi ukecať aj 32ročného týpka s menom Gary Wales. Dlhé roky hrával prvú ligu a dal v nej 33 gólov. Takže mladíci budú mať dobrý vzor. S Danom sme sa vozili po okolí a hľadali ďalších dobrovoľníkov. V Stirlingu (cca 23 km od Falkirku) sme v jednej štvrti zbadali partiu chlapcov, ktorí hrali futbal. Vynikal medzi nimi 18ročný Christiano Kisuka, rodák z Konga. Po krátkej debate nadšene prikývol. Získali sme teda prvého hráča, ktorý nepochádza z ostrovov. Paul Robertson mi oznámil, že sa bude konať Deň talentov, tak som ho tam poslal. V jeho správe sa objavilo zopár mien, no výkričníky som našiel pri menách Stephen Stirling a Fergus Bell. Som veľmi rád, že obaja moju ponuku prijali a posilnili tak káder. Les bol z toho úplne unesený, vraj Fergus Bell je veľký talent. Patril prvoligovému klubu Hibernian, no nepohodol sa s manažérom a nezahral si ani v jedinom zápase. Dúfam, že my nájdeme spoločnú reč.
Káder East Stirlingshire bol zatiaľ kompletný a pripravený zabojovať. Mojou úlohou na najbližšiu sezónu bolo vyhnúť sa zostupu a pokúsiť sa stabilizovať tým The Shire. No mojou skrytou túžbou bolo umiestnenie v prvej polovici tabuľky. Prvý zápas sa mal odohrať 1.7.2011 a našim súperom mal byť treťoligový Forfar.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára