Tak toto ma dostalo. Klobuk dolu. Tento vyber je najlepsi aky sa ti Rudku kedy podaril. To poskladanie sa mi velmi paci. Vybral si asi to najlepsie co sa ponukalo a zoradil si to uzasne. Viac k tomu nemam co dodat, pretoze dajak dosli slova. Proste to treba pocut. Bestofka sluchatka a zavrete oci.
Dakujem :)
streda 26. decembra 2012
Mary & Christ Mess 2012
Cha. Intro koscelneho charakteru startuje slubne sa rozbiehajucu pecku hudobnej kompozicije.
Nuzeostal som riadne zaskoceny. Zatial som sa dostal po track 9. Priznam sa, ze som ocakaval vybuch. Prvy pocit po vypocuti bolo sklamanie. Ale nie sklamanie z toho, zeby to bolo zle CD zatial, ale skor z toho, ze to nenaplnilo moje ocakavania. Cakal som energicke skladby, ale tie, ktore som pocul boli skor take oddychove. Velmi dobre na relax :) Nuze ocakavania sa nie vzdy naplnia. Ale este nie je vsetkym pesnickam koniec :) Uvidime co nam to este prinesie. Zaciatok dalsej pesnicky od The Cubes prinasa nadej, ze to este naberie kusek energicnosti :)
HA!!! A nie som sklamany ani dalsou pesnickou :) Veeeelmi pa potesila, dakujemeeeee. Chytlaveee. Najma to potvrdzuje fakt, ze nadej umiera posledna :) No a samozrejme Alica nesmie chybat :)
Takze mozem to zhodnotit po prvom vypocuti. CD na mna vplyva skor oddychovo, lezerne, relaxacne. Viem si predstavit, zeby som lezal na gauci so zavretymi ocami a pocuval, nechal sa unasat az kym by som nezaspal. Prijemne melodie su preliate zopar privalmi energie, ktore by do snov urcite vniesli trosku farebnej duhy a akcnosti, ktora by ale casom bola znova pohltena prijemnym hojdanim sa na vlnach pokojneho oceanu tonov :) V konecnom dosledku je to zmena oproti poslednemu CD, ziadne hovorene slovo (az na intro), jemne hranie sa s uvodmi prvych pesniciek :) su podla mna klady, ktore neprerusuju celok a ani nijak inac nevytrcaju z klbka :)
Nuzeostal som riadne zaskoceny. Zatial som sa dostal po track 9. Priznam sa, ze som ocakaval vybuch. Prvy pocit po vypocuti bolo sklamanie. Ale nie sklamanie z toho, zeby to bolo zle CD zatial, ale skor z toho, ze to nenaplnilo moje ocakavania. Cakal som energicke skladby, ale tie, ktore som pocul boli skor take oddychove. Velmi dobre na relax :) Nuze ocakavania sa nie vzdy naplnia. Ale este nie je vsetkym pesnickam koniec :) Uvidime co nam to este prinesie. Zaciatok dalsej pesnicky od The Cubes prinasa nadej, ze to este naberie kusek energicnosti :)
HA!!! A nie som sklamany ani dalsou pesnickou :) Veeeelmi pa potesila, dakujemeeeee. Chytlaveee. Najma to potvrdzuje fakt, ze nadej umiera posledna :) No a samozrejme Alica nesmie chybat :)
Takze mozem to zhodnotit po prvom vypocuti. CD na mna vplyva skor oddychovo, lezerne, relaxacne. Viem si predstavit, zeby som lezal na gauci so zavretymi ocami a pocuval, nechal sa unasat az kym by som nezaspal. Prijemne melodie su preliate zopar privalmi energie, ktore by do snov urcite vniesli trosku farebnej duhy a akcnosti, ktora by ale casom bola znova pohltena prijemnym hojdanim sa na vlnach pokojneho oceanu tonov :) V konecnom dosledku je to zmena oproti poslednemu CD, ziadne hovorene slovo (az na intro), jemne hranie sa s uvodmi prvych pesniciek :) su podla mna klady, ktore neprerusuju celok a ani nijak inac nevytrcaju z klbka :)
St. Marry-Huana-Ganja
Priznavam sa, ze som tento album pocul uz vela krat a preto recenzia nebude celkom objektivna, ale pokusim sa spomenut na to, aky bol prvy dojem z pesniciek. Aj ked uz to nebude take originalne, ako ked som to pocul prvy krat. Kazdopadne priznavam, ze je zaujimave, ako sa zmeni pohlad na pesnicky (niektore) ked ich pocuvate castejsie. Nuze winamp zakapcany, ideme na to.
1. Intro:
Nabozensky nadych a Horkyze asi velmi dokopy nejdu. Ale s alternative lyrics je to nieco, co tu este nebolo. Nie kazdemu sa to bude pacit, ani ja velmi neoblubujem intra, ale treba uznat, ze napad je jedinecny. A tym takym zvratenym sposobom sa im to podarilo.
2. SN, TO, MI, LM, BA
SPZtky :) Ospravedlneni tu uz bolo dost. Co sa mjuzik tyka, tak je to take tradicne horkyzovske by som povedal. Teda aspon z poslednych albumov. Tie prve boli uplne inde. Text je z tych slabsich. Celkove hodnotenie tejto pesnicky by bolo asi take, ze nejak ten album uz zacat treba. Skor komercne zamerana celoplosna pesnicka, ktora ma nijak extra nenadchla, ale neskipujem :) Idealne by sa hodila do nasich trapnych radii.
3. Policemen alebo Jeej Balon alebo Ako V Discobare Raduza Na Halloween Party.
Ani tuto pesnicku neskipujem. Karnevalovy pribeh z baru je tiez zaujimavy napad. Par textovych ftipkov sa mi velmi paci, ale skoda, ze ich je tak malo. Mjuzik by bola celkom zaujimava aj v instrumentalnej podobe, keby tam bolo nejake to fajne solo ci uz na elektrike alebo bubnove by tiez bolo celkom zaujiamve ;) Ale pesnicka z tych slabsich.
4. Terarium.
Tato pesnicka je skipovana asi najviac zo vsetkych. Je sice z dnesnej doby, ale bohuzial musim povedat, ze ani textovo ani hudobne ma to vobec nezaujalo. Poskladane znackych sportovych a inych obchodov do textu nie je spracovane na urovni, ktora by dosahovala kvalit horkyzov z predoslich albumov. Ale zasa nie kazda pesnicka moze byt dokonala. Ak by som mal hodnotit podla znamok, tak by som dal 4.
5. Povalaci
Uvod pripomina Blur, ale len do chvile, kym sa neozve Kuko :) Hned druhy hlas patri Bolkovi. Taka oddychova songa. Ved uz z nazvu je jasne, ze to nebude nejaka odpalovacka. V konecnom dosledku je to druha slaba songa. Zaradenie v albume po Terariu je asi zamerne take. Predsa len pomalsia, roztahana pesnicka. Skoro az nudna.
6. Velke dlhe "A" s dvoma bodkami
Ovela rezkejsia pesnicka, ako ta pred nou. Styl pesnicky mi pripomina zaseknutu platnu o ktorej spievali par albumov dozadu. Je to zaujimave ozivenie albumu, ale taktiez ma velmi neoslovila.
7. Playmate
Xindel X na hostovani (neviem ci som to napisal spravne :D a vlastne ani neviem ci tam je, ale myslim si to) v tejto pesnicke. Priznam sa, ze tato pesnicka sa mi paci, aj ked je veeeelmi jednoducha. A mozno prave to ma na tej pesnicka tak oslovilo. Ziadne komplikovane hudobne dielo, text je tiez strasne jednoduchy. Ma to dej situovany do sutaze (asi superstar, alebo talent). Je to taka prijemna odbocka niekam dolesa :)
8. Nerob!!!
Faaajne. Hudobne i textovo sa hosi vyblaznili, ale neutekaju daleko od svojho stylu. Celkom pekne spracovane a sikovne umiestnene medzi dve oddychofky. Moze buc.
9. Nazdar!!!
Tak tato pesnicka je asi moja najoblubenejsia z albumu. Hudobne prevedenie je sice fajn, ale nie je to styl HS. Kazdopadne textovo je to sialeny vybuch, ktory sa konci este lepsie ako sa zacina :) Veeelmi ma pobavila tato songa. Palec hore.
10. Laskyplni
Nooo a konecne hudobna pecka. Po dlhom cakani prislo aj hudobne fajne dielko, ktore zaujalo najma uvodom pesnicky. Pokracovanie je tiez velmi dobre no a o zavere ani pisat netreba. Fajnotka prijemna. Vyzera to tak, ze co sa na uvode zameskalo, na konci sa dobieha :) Volume up up up up more more moreeeee!!!
11. Zaciatok koncertu
A je tu dalsi dynamit. Lubezneeee. Aj hudobne aj textovo sa mi to celkom paci a volume ostava na tej istej urovni. Jedine co by som ohundral je ten refren. Tam sa hosi mohli trosku viac vyblaznit.
12. Mam v pici na lehatku.
Pesnicka, ktora prerazila naplno. Je to asi najlepsia songa albumu. Textovo sa na nu nechyta snad ziadna z predoslich pesniciek. Spev (alebo skor recitacia) spevaka je sprevadzana gitarou genialnym sposobom. Paci sa mi take džn džn džn džn :) Myslim, ze na koncertoch sa stane tou najhranejsou zo vsetkych.
13. Temna mysel
Ked som toto pocul prvy krat, myslel som si, ze to je instrumentalka. Po dlhom uvode pesnicky po malom zazmatkovani sa uvod pretiahne o dalsich par viac tonov :) Priznam sa ze textovo sa mi to vobec nepaci, mozno je to prevedenim alebo samotnym textom, neviem, ale hudobne sa mi velmi paci. Pripomina mi to stare kapely z 70tych a 80tych rokov (a mozno aj starsie). Nechyba ani pekne gitarove solo. Tato pesnicka ma vsetko co by mala mat a myslim, ze je to prijemne ukoncenie albumu, hoc ten uvod trosku zneprijemnuje celkovy dojem. Bubenik sa velmi nenadrel :D
V konecnom dosledku mozem povedat, ze sa album podaril. Trosku zaspaty uvod, ktory prichadza po intre sa v polke albumu pomaly rozbieha az naberie sialene otacky na konci. A kedze v plnej rychlosti sa neda ist vecne, ukoncenie je tiez pomerne prijemne spomalenie, ktore oznamuje, ze sa blizi koniec cesty. Je pravdou, ze sme uz vyrastli a tvorba HS oslovuje skor mladsich rebelov, ktori spoznavaju vulgarne slova v textoch pesniciek, ale aj napriek tomu si tento album velmi rad vypocujem.
1. Intro:
Nabozensky nadych a Horkyze asi velmi dokopy nejdu. Ale s alternative lyrics je to nieco, co tu este nebolo. Nie kazdemu sa to bude pacit, ani ja velmi neoblubujem intra, ale treba uznat, ze napad je jedinecny. A tym takym zvratenym sposobom sa im to podarilo.
2. SN, TO, MI, LM, BA
SPZtky :) Ospravedlneni tu uz bolo dost. Co sa mjuzik tyka, tak je to take tradicne horkyzovske by som povedal. Teda aspon z poslednych albumov. Tie prve boli uplne inde. Text je z tych slabsich. Celkove hodnotenie tejto pesnicky by bolo asi take, ze nejak ten album uz zacat treba. Skor komercne zamerana celoplosna pesnicka, ktora ma nijak extra nenadchla, ale neskipujem :) Idealne by sa hodila do nasich trapnych radii.
3. Policemen alebo Jeej Balon alebo Ako V Discobare Raduza Na Halloween Party.
Ani tuto pesnicku neskipujem. Karnevalovy pribeh z baru je tiez zaujimavy napad. Par textovych ftipkov sa mi velmi paci, ale skoda, ze ich je tak malo. Mjuzik by bola celkom zaujimava aj v instrumentalnej podobe, keby tam bolo nejake to fajne solo ci uz na elektrike alebo bubnove by tiez bolo celkom zaujiamve ;) Ale pesnicka z tych slabsich.
4. Terarium.
Tato pesnicka je skipovana asi najviac zo vsetkych. Je sice z dnesnej doby, ale bohuzial musim povedat, ze ani textovo ani hudobne ma to vobec nezaujalo. Poskladane znackych sportovych a inych obchodov do textu nie je spracovane na urovni, ktora by dosahovala kvalit horkyzov z predoslich albumov. Ale zasa nie kazda pesnicka moze byt dokonala. Ak by som mal hodnotit podla znamok, tak by som dal 4.
5. Povalaci
Uvod pripomina Blur, ale len do chvile, kym sa neozve Kuko :) Hned druhy hlas patri Bolkovi. Taka oddychova songa. Ved uz z nazvu je jasne, ze to nebude nejaka odpalovacka. V konecnom dosledku je to druha slaba songa. Zaradenie v albume po Terariu je asi zamerne take. Predsa len pomalsia, roztahana pesnicka. Skoro az nudna.
6. Velke dlhe "A" s dvoma bodkami
Ovela rezkejsia pesnicka, ako ta pred nou. Styl pesnicky mi pripomina zaseknutu platnu o ktorej spievali par albumov dozadu. Je to zaujimave ozivenie albumu, ale taktiez ma velmi neoslovila.
7. Playmate
Xindel X na hostovani (neviem ci som to napisal spravne :D a vlastne ani neviem ci tam je, ale myslim si to) v tejto pesnicke. Priznam sa, ze tato pesnicka sa mi paci, aj ked je veeeelmi jednoducha. A mozno prave to ma na tej pesnicka tak oslovilo. Ziadne komplikovane hudobne dielo, text je tiez strasne jednoduchy. Ma to dej situovany do sutaze (asi superstar, alebo talent). Je to taka prijemna odbocka niekam dolesa :)
8. Nerob!!!
Faaajne. Hudobne i textovo sa hosi vyblaznili, ale neutekaju daleko od svojho stylu. Celkom pekne spracovane a sikovne umiestnene medzi dve oddychofky. Moze buc.
9. Nazdar!!!
Tak tato pesnicka je asi moja najoblubenejsia z albumu. Hudobne prevedenie je sice fajn, ale nie je to styl HS. Kazdopadne textovo je to sialeny vybuch, ktory sa konci este lepsie ako sa zacina :) Veeelmi ma pobavila tato songa. Palec hore.
10. Laskyplni
Nooo a konecne hudobna pecka. Po dlhom cakani prislo aj hudobne fajne dielko, ktore zaujalo najma uvodom pesnicky. Pokracovanie je tiez velmi dobre no a o zavere ani pisat netreba. Fajnotka prijemna. Vyzera to tak, ze co sa na uvode zameskalo, na konci sa dobieha :) Volume up up up up more more moreeeee!!!
11. Zaciatok koncertu
A je tu dalsi dynamit. Lubezneeee. Aj hudobne aj textovo sa mi to celkom paci a volume ostava na tej istej urovni. Jedine co by som ohundral je ten refren. Tam sa hosi mohli trosku viac vyblaznit.
12. Mam v pici na lehatku.
Pesnicka, ktora prerazila naplno. Je to asi najlepsia songa albumu. Textovo sa na nu nechyta snad ziadna z predoslich pesniciek. Spev (alebo skor recitacia) spevaka je sprevadzana gitarou genialnym sposobom. Paci sa mi take džn džn džn džn :) Myslim, ze na koncertoch sa stane tou najhranejsou zo vsetkych.
13. Temna mysel
Ked som toto pocul prvy krat, myslel som si, ze to je instrumentalka. Po dlhom uvode pesnicky po malom zazmatkovani sa uvod pretiahne o dalsich par viac tonov :) Priznam sa ze textovo sa mi to vobec nepaci, mozno je to prevedenim alebo samotnym textom, neviem, ale hudobne sa mi velmi paci. Pripomina mi to stare kapely z 70tych a 80tych rokov (a mozno aj starsie). Nechyba ani pekne gitarove solo. Tato pesnicka ma vsetko co by mala mat a myslim, ze je to prijemne ukoncenie albumu, hoc ten uvod trosku zneprijemnuje celkovy dojem. Bubenik sa velmi nenadrel :D
V konecnom dosledku mozem povedat, ze sa album podaril. Trosku zaspaty uvod, ktory prichadza po intre sa v polke albumu pomaly rozbieha az naberie sialene otacky na konci. A kedze v plnej rychlosti sa neda ist vecne, ukoncenie je tiez pomerne prijemne spomalenie, ktore oznamuje, ze sa blizi koniec cesty. Je pravdou, ze sme uz vyrastli a tvorba HS oslovuje skor mladsich rebelov, ktori spoznavaju vulgarne slova v textoch pesniciek, ale aj napriek tomu si tento album velmi rad vypocujem.
You and Me and all other people
V poslednych tyzdnoch som tento blog riadne zanedbaval. Bolo menej casu a najma starosti a radosti boli pohybujuce sa mimo socialnych sieti a pocitaca.
Nuze, ale teraz je ta chvila, ked mam trochu casu a mozem sa venovat. Posnazim sa na uvod zhrnut udalosti poslednych dni, ktore sa nedaju prehliadnut.
V prvom rade jednym z hlavnych dovodov, preco som sa nezucastnoval prispievania na blog, je ten, ze tehotenstvo mojej milovanej polovicky sa chylilo ku koncu. Snazil som sa venovat viac pozornosti jej ako pocitacu, aj ked priznavam sa, nie vzdy sa to podarilo podla jej predstav. Cim viac sa porod blizil, tym tazsie bolo naladit sa na tu spravnu frekvenciu pocitov mojej milovanej. Stedry vecer sme prezili velmi netradicne. Snad sa uz taky vecer nebude opakovat. Kazdopadne mozem s hrdostou prehlasit, ze 25.12. o 2:00 rano sa nam narodila krasna dcera Ema. 3310 gramov a 52 centimetrov, zdrave a nadherne stvorenie, ktore nam uz teraz prinasa kopec radosti a stastia. Stresy a nervy, ktore som mal sa urcite ani z daleka nevyrovnaju tomu, co prezivala Lenka, ale jednoznacne sa znegovali, ba priam prehlucili negativum predporodnych stresov a bolesti hned po tom, co sa mala narodila.
Je velmi tazke opisat pocity, ktore som mal, ked som sa to dozvedel. Pocity ma celeho zaplavili, neubranil som sa slzam stastia. Este aj teraz, ked to pisem, prevlada radost, ktora mi vtlaca kvapky do oci. Mohli by sme povedat, ze Ema je krasne babatko, ale ktore nie je? Pre mna je tym najkrajsim na svete. Stale nemozem uverit, ze som sa na tom vsetkom podielal a ze sa to podarilo.
Ked sme prisli do porodnice a videl som babiku v perinke, bol to neopisatelny pocit hrdosti. A ked som fotku ukazoval svojim blizkym, vsetci sa zhodli na tom, ze je velmi tazke urcit na koho z rodicov sa podoba. S definitivnostou mozme prehlasit, ze usta ma po mamke :) Podkovicka, ktora posobi tak vazne, ale ked sa otoci opacne, je to neopisatelna krasa.
A takto by som mohol ospevovat do nekonecna...
Dakujem Vam velmi pekne za to, ze ste si so mnou pripili na zdravie Lenky a Emy, urcite tak skoro chore nebudu :) Sam im prajem vela sil a uz sa neviem dockat na ich prichod domov.
Nuze, ale teraz je ta chvila, ked mam trochu casu a mozem sa venovat. Posnazim sa na uvod zhrnut udalosti poslednych dni, ktore sa nedaju prehliadnut.
V prvom rade jednym z hlavnych dovodov, preco som sa nezucastnoval prispievania na blog, je ten, ze tehotenstvo mojej milovanej polovicky sa chylilo ku koncu. Snazil som sa venovat viac pozornosti jej ako pocitacu, aj ked priznavam sa, nie vzdy sa to podarilo podla jej predstav. Cim viac sa porod blizil, tym tazsie bolo naladit sa na tu spravnu frekvenciu pocitov mojej milovanej. Stedry vecer sme prezili velmi netradicne. Snad sa uz taky vecer nebude opakovat. Kazdopadne mozem s hrdostou prehlasit, ze 25.12. o 2:00 rano sa nam narodila krasna dcera Ema. 3310 gramov a 52 centimetrov, zdrave a nadherne stvorenie, ktore nam uz teraz prinasa kopec radosti a stastia. Stresy a nervy, ktore som mal sa urcite ani z daleka nevyrovnaju tomu, co prezivala Lenka, ale jednoznacne sa znegovali, ba priam prehlucili negativum predporodnych stresov a bolesti hned po tom, co sa mala narodila.
Je velmi tazke opisat pocity, ktore som mal, ked som sa to dozvedel. Pocity ma celeho zaplavili, neubranil som sa slzam stastia. Este aj teraz, ked to pisem, prevlada radost, ktora mi vtlaca kvapky do oci. Mohli by sme povedat, ze Ema je krasne babatko, ale ktore nie je? Pre mna je tym najkrajsim na svete. Stale nemozem uverit, ze som sa na tom vsetkom podielal a ze sa to podarilo.
Ked sme prisli do porodnice a videl som babiku v perinke, bol to neopisatelny pocit hrdosti. A ked som fotku ukazoval svojim blizkym, vsetci sa zhodli na tom, ze je velmi tazke urcit na koho z rodicov sa podoba. S definitivnostou mozme prehlasit, ze usta ma po mamke :) Podkovicka, ktora posobi tak vazne, ale ked sa otoci opacne, je to neopisatelna krasa.
A takto by som mohol ospevovat do nekonecna...
Dakujem Vam velmi pekne za to, ze ste si so mnou pripili na zdravie Lenky a Emy, urcite tak skoro chore nebudu :) Sam im prajem vela sil a uz sa neviem dockat na ich prichod domov.
piatok 7. decembra 2012
Len pár dní...
... sa váľam na gauči, konzumujem predpísané tabletky a zapíjam ich sirupmi. Musím sa priznať, že ma to už nebaví. Nudaaaaa.
štvrtok 6. decembra 2012
Tabletky namiesto cukríkov
Nemám rád lekárov. Ani nemocnice. To prostredie vo mne vyvoláva nepríjemný pocit. Nerád tam chodím. A preto pomoc lekárov vyhľadávam až keď je neskoro.
Posledná návšteva bola skoro pred dvoma rokmi. Pracovisko doktorky bolo presťahované a chvíľu mi trvalo kým som sa zorientoval. Dokonca ani meno doktorky som si nepamätal. Našťastie sestričku poznám dlhé roky, tak som ich nakoniec našiel. Bol som veľmi milo prekvapený, keď som zistil, že okrem nového pracoviska ma čakala ešte jedna zmena. A to nová pani doktorka. Na pohľad veľmi sympatická. Nemal som tú česť sa s ňou rozprávať, ale vyzerala ako veľmi milá a priateľská osoba.
Po tom, ako si lekári a pomocný personál vybojovali zvýšenie platov, sa v nemocniciach začali presúvať sestričky podľa toho, koľko rokov majú na danom poste odpracované. A to všetko preto, aby nemocnica nemusela zvyšovať plat sestričkám. A tak sa stalo, že pani sestričku presunuli na iné oddelenie a ja som stratil protekciu. Netrvalo príliš dlho a pochopil som, aké je nepríjemné keď sa niekto obieha.
Minulý víkend ma začalo pobolievať hrdlo. Stretnutie z baru sme presunuli k nám domov a prevaril som nejaké vínko. Bohužiaľ hrdlo bolieť neprestalo. V práci začali rozdávať zamestnancom dovolenky a bolo treba ťahať za nich. Prihlásili ma na nočné. Telefonát domov od majstra sa neskončil dobre. Z pondelka na utorok som v práci trpel. Našťastie mi kolegovia pomáhali, za čo im veľmi pekne ďakujem.
Tak som prišiel po nočnej domov. Dal som si Theraflu a zaľahol pod perinu. Keď som sa zobudil, obvolal som všetkých, ktorí mali vedieť, že do práce neprídem. Na návštevu lekára už bolo neskoro, a tak som to nechal na stredu.
Streda.
Rozhodol som sa, že pôjdem až o 10tej. Predsa len z rána je tam strašne veľa ľudí čakajúcich na vyšetrenie, odbery či iné lakocinky.
Došiel som a zapísal sa. Ale neistota ma zožierala. Som správne? Nakoniec ma utvrdili v tom, že áno.
Nuže došiel som okolo 10:20. Predo mnou bolo zapísaných asi 5 ľudí. Dvere ku sestričke sa otvárali a zatvárali pomerne často. Ale mien zo zoznamu neubúdalo.
10:50 - prvé meno zo zoznamu bolo škrtnuté.
11:15 - druhé meno. Konečne to nabralo nejaké tempo. Ak to pôjde takto ďalej, tak čoskoro sa dostanem na rad aj ja.
Tak nejak som stratil prehľad. Bol som dosť unavený.
11:45 - pán Mizerák poďte. Konečne.
Vošiel som dnu. Teda k sestričke. Sedeli tam dve slečny. Dvere k doktorke boli pootvorené. Pripadal som si tam najstarší. To sa mi u lekárky ešte nestalo. Dali mi do ruky kartu a štartoval som k doktorke. Dostal som na hubu rúško, aby som nikoho nenakazil. Po krátkej debate s doktorkou som dostal do ruky dva recepty. "Lieky máte výborné, už len odpočívať".
Z polikliniky rovno do Maxu do lekárne. Hneď potom do Tomarku. Majster, ktorý ma dotiahol v pondelok na nočnú sa ma opýtal, či som už zdravý a či môžem prísť na nočnú. Usmial som sa a povedal mu, že jasné nie je problém prídem v pondelok. Bol prekvapený. Veď paralen a ružový zázrak riešia každý problém, tak prečo ten môj nie?
Z práce rovno do Tesca. Nakúpili sme niečo na jedenie a povolenou rýchlosťou blesku som sa ponáhľal domov pod perinu. Takže po dlhom čase som na maródke.
Nuž Mikuláš mi toho roku nadelil namiesto cukríkov a ovocia tabletky a sirupy. Asi som nepočúval. Tak mi treba.
Posledná návšteva bola skoro pred dvoma rokmi. Pracovisko doktorky bolo presťahované a chvíľu mi trvalo kým som sa zorientoval. Dokonca ani meno doktorky som si nepamätal. Našťastie sestričku poznám dlhé roky, tak som ich nakoniec našiel. Bol som veľmi milo prekvapený, keď som zistil, že okrem nového pracoviska ma čakala ešte jedna zmena. A to nová pani doktorka. Na pohľad veľmi sympatická. Nemal som tú česť sa s ňou rozprávať, ale vyzerala ako veľmi milá a priateľská osoba.
Po tom, ako si lekári a pomocný personál vybojovali zvýšenie platov, sa v nemocniciach začali presúvať sestričky podľa toho, koľko rokov majú na danom poste odpracované. A to všetko preto, aby nemocnica nemusela zvyšovať plat sestričkám. A tak sa stalo, že pani sestričku presunuli na iné oddelenie a ja som stratil protekciu. Netrvalo príliš dlho a pochopil som, aké je nepríjemné keď sa niekto obieha.
Minulý víkend ma začalo pobolievať hrdlo. Stretnutie z baru sme presunuli k nám domov a prevaril som nejaké vínko. Bohužiaľ hrdlo bolieť neprestalo. V práci začali rozdávať zamestnancom dovolenky a bolo treba ťahať za nich. Prihlásili ma na nočné. Telefonát domov od majstra sa neskončil dobre. Z pondelka na utorok som v práci trpel. Našťastie mi kolegovia pomáhali, za čo im veľmi pekne ďakujem.
Tak som prišiel po nočnej domov. Dal som si Theraflu a zaľahol pod perinu. Keď som sa zobudil, obvolal som všetkých, ktorí mali vedieť, že do práce neprídem. Na návštevu lekára už bolo neskoro, a tak som to nechal na stredu.
Streda.
Rozhodol som sa, že pôjdem až o 10tej. Predsa len z rána je tam strašne veľa ľudí čakajúcich na vyšetrenie, odbery či iné lakocinky.
Došiel som a zapísal sa. Ale neistota ma zožierala. Som správne? Nakoniec ma utvrdili v tom, že áno.
Nuže došiel som okolo 10:20. Predo mnou bolo zapísaných asi 5 ľudí. Dvere ku sestričke sa otvárali a zatvárali pomerne často. Ale mien zo zoznamu neubúdalo.
10:50 - prvé meno zo zoznamu bolo škrtnuté.
11:15 - druhé meno. Konečne to nabralo nejaké tempo. Ak to pôjde takto ďalej, tak čoskoro sa dostanem na rad aj ja.
Tak nejak som stratil prehľad. Bol som dosť unavený.
11:45 - pán Mizerák poďte. Konečne.
Vošiel som dnu. Teda k sestričke. Sedeli tam dve slečny. Dvere k doktorke boli pootvorené. Pripadal som si tam najstarší. To sa mi u lekárky ešte nestalo. Dali mi do ruky kartu a štartoval som k doktorke. Dostal som na hubu rúško, aby som nikoho nenakazil. Po krátkej debate s doktorkou som dostal do ruky dva recepty. "Lieky máte výborné, už len odpočívať".
Z polikliniky rovno do Maxu do lekárne. Hneď potom do Tomarku. Majster, ktorý ma dotiahol v pondelok na nočnú sa ma opýtal, či som už zdravý a či môžem prísť na nočnú. Usmial som sa a povedal mu, že jasné nie je problém prídem v pondelok. Bol prekvapený. Veď paralen a ružový zázrak riešia každý problém, tak prečo ten môj nie?
Z práce rovno do Tesca. Nakúpili sme niečo na jedenie a povolenou rýchlosťou blesku som sa ponáhľal domov pod perinu. Takže po dlhom čase som na maródke.
Nuž Mikuláš mi toho roku nadelil namiesto cukríkov a ovocia tabletky a sirupy. Asi som nepočúval. Tak mi treba.
nedeľa 18. novembra 2012
Darček
K svojim nedávnym narodeninám som chcel fotoaparát.Čoskoro sa má dieťa narodiť a chcel som zachytiť všetky významné udalosti.
Kamarát, ktorý sa foteniu venuje nejaký čas mi pomohol s výberom. Resp. vybral za mňa, pretože je pravdou, že sa do toho absolútne nerozumiem. Vybral Nikon D5100. Krásny a pre amatéra, ako ja, plne dostačujúci prístroj. A tak som sa zaregistroval na stránkach ephoto.sk, odkiaľ sme objednávali.
V sobotu sme spravili objednávku a poslali peniaze. V utorok tie peniaze určite mali na svojich účtoch. Pre istotu som im v stredu písal email, v ktorom som sa informoval, či evidujú platbu za objednávku, ktorá bola realizovaná v sobotu (samozrejme všetko s presným dátumom). Odpísali mi, že do utorka platba neprišla a od stredy majú ekonómku na PNke, takže to preverí a v piatok sa ozve. No nestalo sa tak. Na ďalší týždeň tam Lenka volala a obchodný riaditeľ jej nevedel povedať, či peniaze prišli alebo nie, pretože všetkých pracovníkov mal kdesi na školení, ale akonáhle to preverí, zavolá. Už sa neozval. Po preštudovaní obchodných podmienok, ktoré sa vzťahujú na ich e-shop sme sa rozhodli, že počkáme 30 dní, do ktorých majú tovar doručiť, resp. informovať, že to bude trvať dlhšie. Po vypršaní lehoty tam Lenka znova volala a dozvedela sa, že tie foťáky im dodáva iná firma a máme si preveriť, či ich majú na sklade. Preverili sme a na sklade ich mali. Rozhodli sme sa toto trápne naťahovanie ukončiť a poslali sme storno objednávky, ktoré (čuduj sa svete) bolo akceptované behom niekoľkých minút. A teraz majú 15 dní na to, aby poslali peniaze naspäť. Snáď sa to viac nebude naťahovať.
Včera sme sa dozvedeli, že tá firma, cez ktorú sme objednávali foťák, veľmi rada naťahuje hranice a posúva ich do maximálnych limitov. A čím viac na východ od Bratislavy bývate, tým dlhšie budete za svojou objednávkou čakať. Spoliehajú sa totiž, že sa Vám z východu nebude chcieť trepať k nim na západ.
Len aby neboli prekvapení...
Kamarát, ktorý sa foteniu venuje nejaký čas mi pomohol s výberom. Resp. vybral za mňa, pretože je pravdou, že sa do toho absolútne nerozumiem. Vybral Nikon D5100. Krásny a pre amatéra, ako ja, plne dostačujúci prístroj. A tak som sa zaregistroval na stránkach ephoto.sk, odkiaľ sme objednávali.
V sobotu sme spravili objednávku a poslali peniaze. V utorok tie peniaze určite mali na svojich účtoch. Pre istotu som im v stredu písal email, v ktorom som sa informoval, či evidujú platbu za objednávku, ktorá bola realizovaná v sobotu (samozrejme všetko s presným dátumom). Odpísali mi, že do utorka platba neprišla a od stredy majú ekonómku na PNke, takže to preverí a v piatok sa ozve. No nestalo sa tak. Na ďalší týždeň tam Lenka volala a obchodný riaditeľ jej nevedel povedať, či peniaze prišli alebo nie, pretože všetkých pracovníkov mal kdesi na školení, ale akonáhle to preverí, zavolá. Už sa neozval. Po preštudovaní obchodných podmienok, ktoré sa vzťahujú na ich e-shop sme sa rozhodli, že počkáme 30 dní, do ktorých majú tovar doručiť, resp. informovať, že to bude trvať dlhšie. Po vypršaní lehoty tam Lenka znova volala a dozvedela sa, že tie foťáky im dodáva iná firma a máme si preveriť, či ich majú na sklade. Preverili sme a na sklade ich mali. Rozhodli sme sa toto trápne naťahovanie ukončiť a poslali sme storno objednávky, ktoré (čuduj sa svete) bolo akceptované behom niekoľkých minút. A teraz majú 15 dní na to, aby poslali peniaze naspäť. Snáď sa to viac nebude naťahovať.
Včera sme sa dozvedeli, že tá firma, cez ktorú sme objednávali foťák, veľmi rada naťahuje hranice a posúva ich do maximálnych limitov. A čím viac na východ od Bratislavy bývate, tým dlhšie budete za svojou objednávkou čakať. Spoliehajú sa totiž, že sa Vám z východu nebude chcieť trepať k nim na západ.
Len aby neboli prekvapení...
utorok 16. októbra 2012
Smola
A vsetko tak krasne vychadzalo. Rusi dali gol z penalty pred koncom zapasu. Spanielsko viedlo 1:0 a nechystalo sa vzdat troch bodov. A posledny zapas na tikete bolo Nemecko proti Svedom. Za stavu 4:0 som pomyselne zakruzkoval zapas a tesil sa z vyhry. Uz len zeby rozhodca odpiskal koniec. A zrazu, z nicoho nic, bum 4:1, 4:2. Nuze facka by bola. Teraz sa nemcuri spamataju a udrzia dvojgolovy naskok, respektive pridaju este nejaky ten golik na zaver. Golik padol, ale na 4:3. Rozhodca nevypocul moje prosby o ukoncenie zapasu za tohto stavu. Ten mmmmm portugalcan dovolil aby Svedi dali v poslednej minute nadstaveneho casu svoj stvrty a vyrovnavajuci gol. Preklinam ho este stale. Odoprel mi vyhru. Musim cakat na vikend a pokusit sa ziskat utratu nazad, pripadne navysit zisk o nejaku tu mincu.
Nevravim, ze si ten bod Svedi nezasluzili. Zapas som nesledoval. Mrzi ma, ze take silne muzstvo, ako Nemecko, dokaze pustit 4 goly a ziaden nepridat. Neviem si to vysvetlit. Pochopil by som to v pripade, zeby sa zapas hral na Pasienkoch a na ihrisku boli ini akteri. Nuze nemecky brankar po tom, ako ten portugalsky mmmm rozhodca odpiskal koniec zapasu, dal dolu satku z oci a spolu so spoluhracmi sa vratili k tej fajnovej ceskej palenke, ktoru nacali pocas polcasovej prestavky.
Nevravim, ze si ten bod Svedi nezasluzili. Zapas som nesledoval. Mrzi ma, ze take silne muzstvo, ako Nemecko, dokaze pustit 4 goly a ziaden nepridat. Neviem si to vysvetlit. Pochopil by som to v pripade, zeby sa zapas hral na Pasienkoch a na ihrisku boli ini akteri. Nuze nemecky brankar po tom, ako ten portugalsky mmmm rozhodca odpiskal koniec zapasu, dal dolu satku z oci a spolu so spoluhracmi sa vratili k tej fajnovej ceskej palenke, ktoru nacali pocas polcasovej prestavky.
utorok 9. októbra 2012
Predpoveď počasia
Aktuálna predpoveď počasia.
Na celom Slovensku vládne zachmúrené počasie. Aj keď kde tu vykukne náznak optimizmu v podobe lúča slnka prerážajúceho husté mraky, nálada je deprimujúca. S rastúcou nezamestnanosťou, klesajúcimi príjmami a dôchodkami, vietor môže nahromadiť príliš veľa oblakov, čo vyústi do lokálnych búrok. Hádzanie vajec do okien tých, ktorí môžu za zmeny počasia zjavne neprináša žiadne ovocie. Aspoň nie pre tých, ktorí si to zaslúžia. Znova sa osvedčilo, že najlepšie sa majú tí, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť. Riešení je hneď niekoľko.
1.) Rovnoprávnosť pre všetkých. Alebo zvýhodniť všetkých alebo nikoho. Pravidlá by sa mali vzťahovať na každého bez ohľadu na to, či má 100 alebo 1, či čin bol vykonaný neuvážene alebo bol naplánovaný. Výšku trestu či odmeny by nemala určovať hotovosť, spoločenské postavenie.
2.) Dávať niekomu niečo zadarmo, prípadne maskovať tým svoju vinu nie je správne. Chceš peniaze? Pracuj! Nepracuješ, nedostaneš.
3.) Malo by sa zvážiť nalievanie peňazí do bezodnej studne. Príspevok na vzdelanie pre tých, ktorí sa nechcú vzdelávať? Smiešne. Reálne len u nás.
Tých bodov by bolo oveľa viac, lenže rosničky dokážu umlčať hromy a zakryť blesky. A tak neostáva nič iné len v tichosti klopkať na okná. Lenže z jemného dažďa sa veľmi rýchlo môžu stať krúpy veľké ako tenisové loptičky.
Na celom Slovensku vládne zachmúrené počasie. Aj keď kde tu vykukne náznak optimizmu v podobe lúča slnka prerážajúceho husté mraky, nálada je deprimujúca. S rastúcou nezamestnanosťou, klesajúcimi príjmami a dôchodkami, vietor môže nahromadiť príliš veľa oblakov, čo vyústi do lokálnych búrok. Hádzanie vajec do okien tých, ktorí môžu za zmeny počasia zjavne neprináša žiadne ovocie. Aspoň nie pre tých, ktorí si to zaslúžia. Znova sa osvedčilo, že najlepšie sa majú tí, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť. Riešení je hneď niekoľko.
1.) Rovnoprávnosť pre všetkých. Alebo zvýhodniť všetkých alebo nikoho. Pravidlá by sa mali vzťahovať na každého bez ohľadu na to, či má 100 alebo 1, či čin bol vykonaný neuvážene alebo bol naplánovaný. Výšku trestu či odmeny by nemala určovať hotovosť, spoločenské postavenie.
2.) Dávať niekomu niečo zadarmo, prípadne maskovať tým svoju vinu nie je správne. Chceš peniaze? Pracuj! Nepracuješ, nedostaneš.
3.) Malo by sa zvážiť nalievanie peňazí do bezodnej studne. Príspevok na vzdelanie pre tých, ktorí sa nechcú vzdelávať? Smiešne. Reálne len u nás.
Tých bodov by bolo oveľa viac, lenže rosničky dokážu umlčať hromy a zakryť blesky. A tak neostáva nič iné len v tichosti klopkať na okná. Lenže z jemného dažďa sa veľmi rýchlo môžu stať krúpy veľké ako tenisové loptičky.
Afterpárty
Vpustil som votrelca do svojho tela. Usporiadal afterpárty. Všetko tuhého skupenstva sa mení v útrobách na kvapalné. Iný než minimálny pohyb nie je možný. Návšteva populárnych miestností je nevyhnutná. Kde je hranica? Hranica bolesti z pokazeného, či prechladnutých čriev a hranica bolesti brucha z hladu? Už som ju našiel, len neviem rozlíšiť, ktorá je ktorá. Ostáva odpočívať. Ak sa tento stav nezmení do zajtrajšieho rána, návšteva lekára sa stane nutnosťou. Dnešný deň sa nesie v znamení čierneho čaju a suchárov. Len škoda, že žiadne nemám. Ako náhradu som použil chlieb. Telo zareagovalo do desiatich minút. Nechutné. Dotyk TýPý s pokožkou vyvoláva bolesť z podráždenia. Znova: "Nechutné."
Dokonca sedieť pred monitorom počítača je viac než náročné. Našťastie kolega chcel opraviť svoj notebook, a tak nemusím vstať z gauča. Len v prípade...
... už je to tu zas.
Dokonca sedieť pred monitorom počítača je viac než náročné. Našťastie kolega chcel opraviť svoj notebook, a tak nemusím vstať z gauča. Len v prípade...
... už je to tu zas.
nedeľa 23. septembra 2012
Postrehy I.
Ponúkam Vám krátke zhrnutie včerajšieho večera, ktorým sme odštartovali sezónu čajíkov a vareného vínka.
Nu... Vínečkom sme zahájili vinovatú otváraciu sezónu. Fandili sme do poslednej minúty, ale s ďalším dňom a náletom nepriateľov hmyzu sme sa pobrali. Niekde medzi tým sme boli strieborní, ale sýti a trochu podnapití. Aj smetia bolo dosť. Výherný večer to bol. Ďakujeme mu, jemu.
Nu... Vínečkom sme zahájili vinovatú otváraciu sezónu. Fandili sme do poslednej minúty, ale s ďalším dňom a náletom nepriateľov hmyzu sme sa pobrali. Niekde medzi tým sme boli strieborní, ale sýti a trochu podnapití. Aj smetia bolo dosť. Výherný večer to bol. Ďakujeme mu, jemu.
štvrtok 20. septembra 2012
streda 12. septembra 2012
Beh za život
Pred niekoľkými dňami som dostal pozvánku na bežecké podujatie. Preštudovať podrobnosti a vyjadriť sa kladne k účasti bolo cieľom, len bolo treba nechať si nejaký čas na vyjadrenie. Keď sa mi podarilo osloviť niekoľkých ďalších, bolo treba dohodnúť organizačné záležitosti typu presun zo Sekčova na miesto konania, kto s kým v akom aute pôjde, a tak.
Podujatie s názvom Beh za život sa malo konať a aj sa konalo v nedeľu. Nuže dohodli sme sa tak, že všetky veci organizačného charakteru vyriešime, ako inak než pri lahodnom moku. Nechceli sme to preháňať, aby sa ľahšie behalo. Aj keď poniektorí z nás v sobotu riadne miešali, v nedeľu podali fantastické výkony.
Nedeľa. Niečo pred desiatou (čiže medzi raňajkami a obedom). Najvyšší čas sa ísť zaregistrovať, vyfasovať číslo a čakať na štart. Ešte spoločné foto a môžme ísť na to.
Po príhovore chudého pána z Markízy (ktorého som mimochodom videl prvý krát v živote (asi preto, že nesledujem Markízu)) a čestnom kolečku pána primátora s vedením nemocnice, sme plánovali vydať sa na trať. Ivuľ pomohla ešte aj ďalšou troškou. Ako jedna z 26 darcov naplnila sáčok svojou vlastnou krvou (samozrejme za pomoci lekárskeho personálu) a pripojila sa spolu s Lenkou k nám. Lenka si bola nafasovať ešte jedno štartovné číslo, veď kráčala za dvoch. Teda za dve. Zuza s Romanom a Martin krúžili na trati od začiatku. No a Ja s Rudom sme sa rozhodli ísť na trať až keď papaláši absolvujú to svoje kolečko. Peťo sa k nám pripojil hneď po tenise a Ivuľ v priebehu dňa bola pre posily, a tak spolu s mamkou a pšikom Cindy pridali pár kôl.
GPS Excellent, muzika baví, počasie príjemné, let's poďme. A tak sme sa vydali na trať. Bežalo sa ozaj výborne. Účastníkov pribúdalo, kolečiek tiež. Niektorí behajúc, iný kráčajúc prišli podporiť dobrú vec. Oficiálne za každé odbehnuté, odkráčané, proste absolvované kolo ČSOB nadácia darovala nemocnici J.A.Reimana v Prešove 1 euro. Predošlé podujatia v Bratislave (400 účastníkov a 2424 kôl) a Banskej Bystrici (420 účastníkov a 3214 kôl) boli motiváciou pre Prešovčanov neostať zahanbení a pokúsiť sa vyrovnať (ak nie prekonať) predošlé výsledky.
A že či sa nám to podarilo. 842 registrovaných účastníkov absolvovalo spolu 8502 kôl. Treba vyzdvihnúť niekoľkých jednotlivcov, ktorí ozaj prekvapili. Všade som sa dočítal o 77 ročnej babke, ktorá odkráčala v 77 sukniach poctivých 18 kôl rezkejším tempom, ale okrem nej sa na trati ukázali aj iní. Mená nie sú dôležité a keďže nikde som o nich nenašiel ani len zmienku, tak som sa rozhodol venovať im priestor aspoň tu. Všetkým zúčastneným ďakujem za príjemne strávenú nedeľu.
Tu je oficiálny link podujatia + zhrnutie.
http://www.csob.sk/o-nas/profil-spolocnosti/podporujeme/csob-nadacia/csob-okruh-zdravia
Ďalší článok + fotky z podujatia:
http://pis.sk/clanok/10770/foto-okruh_zdravia_pre_podporu_presovskej_fakultnej_nemocnice.html
Podujatie s názvom Beh za život sa malo konať a aj sa konalo v nedeľu. Nuže dohodli sme sa tak, že všetky veci organizačného charakteru vyriešime, ako inak než pri lahodnom moku. Nechceli sme to preháňať, aby sa ľahšie behalo. Aj keď poniektorí z nás v sobotu riadne miešali, v nedeľu podali fantastické výkony.
Nedeľa. Niečo pred desiatou (čiže medzi raňajkami a obedom). Najvyšší čas sa ísť zaregistrovať, vyfasovať číslo a čakať na štart. Ešte spoločné foto a môžme ísť na to.
Po príhovore chudého pána z Markízy (ktorého som mimochodom videl prvý krát v živote (asi preto, že nesledujem Markízu)) a čestnom kolečku pána primátora s vedením nemocnice, sme plánovali vydať sa na trať. Ivuľ pomohla ešte aj ďalšou troškou. Ako jedna z 26 darcov naplnila sáčok svojou vlastnou krvou (samozrejme za pomoci lekárskeho personálu) a pripojila sa spolu s Lenkou k nám. Lenka si bola nafasovať ešte jedno štartovné číslo, veď kráčala za dvoch. Teda za dve. Zuza s Romanom a Martin krúžili na trati od začiatku. No a Ja s Rudom sme sa rozhodli ísť na trať až keď papaláši absolvujú to svoje kolečko. Peťo sa k nám pripojil hneď po tenise a Ivuľ v priebehu dňa bola pre posily, a tak spolu s mamkou a pšikom Cindy pridali pár kôl.GPS Excellent, muzika baví, počasie príjemné, let's poďme. A tak sme sa vydali na trať. Bežalo sa ozaj výborne. Účastníkov pribúdalo, kolečiek tiež. Niektorí behajúc, iný kráčajúc prišli podporiť dobrú vec. Oficiálne za každé odbehnuté, odkráčané, proste absolvované kolo ČSOB nadácia darovala nemocnici J.A.Reimana v Prešove 1 euro. Predošlé podujatia v Bratislave (400 účastníkov a 2424 kôl) a Banskej Bystrici (420 účastníkov a 3214 kôl) boli motiváciou pre Prešovčanov neostať zahanbení a pokúsiť sa vyrovnať (ak nie prekonať) predošlé výsledky.
A že či sa nám to podarilo. 842 registrovaných účastníkov absolvovalo spolu 8502 kôl. Treba vyzdvihnúť niekoľkých jednotlivcov, ktorí ozaj prekvapili. Všade som sa dočítal o 77 ročnej babke, ktorá odkráčala v 77 sukniach poctivých 18 kôl rezkejším tempom, ale okrem nej sa na trati ukázali aj iní. Mená nie sú dôležité a keďže nikde som o nich nenašiel ani len zmienku, tak som sa rozhodol venovať im priestor aspoň tu. Všetkým zúčastneným ďakujem za príjemne strávenú nedeľu.
http://www.csob.sk/o-nas/profil-spolocnosti/podporujeme/csob-nadacia/csob-okruh-zdravia
Ďalší článok + fotky z podujatia:
http://pis.sk/clanok/10770/foto-okruh_zdravia_pre_podporu_presovskej_fakultnej_nemocnice.html
nedeľa 9. septembra 2012
utorok 4. septembra 2012
Telefonát
Včera večer mi volala nejaká pani. Vraj je z agentúry a robí prieskum na jedlo a že či mám čas na pár otázok. Samozrejme o jedle veľmi rád pokecám, a tak sme sa dali do rečí. Začala z ostra. Vraj či som ovplyvnený reklamou, čo sa jedla týka. To sme asi všetci. Či kupujem skôr jedlo v akcii alebo nezáleží na tom, či je zvýhodnená cena.
Každopádne najviac zo všetkých ma zaujala posledná otázka:
Myslíte si, že by rómovia mali dostávať jedlo namiesto dávok?
A tu začala naša veľmi krátka debata :)
Myslíte si, že by rómovia mali dostávať jedlo namiesto dávok?
"NIE!" (Pani bola mierne zaskočená, a tak sa v úžase pýtala ďalej)
Myslíte si, že by rómovia mali dostávať peniaze a nie jedlo?
"NIE!"
Aha, chápem (smiech).
Tak Vám veľmi pekne ďakujem za Váš čas a prajem príjemný zvyšok dňa.
Je pravda, že taký telefonát sa veľmi slovami opísať nedá, každopádne slečna bola naladená na tej istej vlne čo sa týka rómskej otázky.
Snáď som nebol posledný s takou odpoveďou :)
A pre tých, ktorí ma nepoznajú:
Nie som rasista. Farba pokožky nie je faktor, podľa ktorého sa mení moje správanie k ľudom. Len nemám rád darmožráčov, ktorí plačú, že nemajú, ale robiť nepôjde, radšej ukradne.
sobota 25. augusta 2012
štvrtok 16. augusta 2012
streda 15. augusta 2012
Znova a zas (bez diakritiky)
Elou elou...
Nuze. Spomenul som si... (hmm). Myslim, ze uz bol najvyssi cas napisat nejake tie njuuuz a vlastne aspon nieco. Nemam prilis velku chut vypisovat clanky dlhe, nudne, a tak...
Taaaakze v strucnosti prejdem od nepodstatnych veci az k podstatnym (a mozno jemne slahneme aj pridavne aaa zamena ci slovesa :P). Pome na to:
Skoncila nam viazanost na magio a spolu s nou sa zmenila fakturacna suma... Zasli sme do telekomu a zrazu sme zaviazani znova, ale samozrejme za lepsi peniaz. Plus pribudli nam kanaly ako nova, prima, prima family, nova cinema a HBO na 3 mesiace zadarmo. Radost. HBO staci na 3 mesiace. Aj tak tam davaju 20 filmov stale dookola :) takze nebude az tak chybat.
Vcera mi volal pan z Telekomu. Chcel sa pochvalit bezkonkurencnym pausalom, ale nejak ma nezaujal. Okrem ineho si myslim, ze velky prehlad nema. Totiz ked mi volal, tak spomenul, ze budem mat 200 volnych minut do vsetkych sieti. Jak telekom, tak T-mobile, orindz alebo pevnu linku :))) Usmial som sa a cakal som na cenu. Myslim, ze 11 eur mesacne ci kolko. Ujovi som povedal, ze ked mi to daju za 5 eur, tak to beriem. Podakoval a zlozil. Kazdopadne telekom a t-mobile aaa pevna linka... skoda, ze eurotel nespomenul, hned by som to bral.
Dalej sa chcem ospravedlnit vsetkym, ktorym som sa slubil alebo som nieco slubil, mam co robit aby som to nepozabudal, ale uz teraz viem, ze niektore veci sa nebudu dat splnit (aspon nie teraz). Prebacte mi, velmi ma to mrzi.
A teraz k tym dolezitejsim.
Vyzera to tak, ze susedia pustali v chodbe veeeela vody. Na stene mame flak, ako keby nam niekto tu stenu os... omocil. Malovaniu sa nevyhneme :(
Pripravujeme izbu pre buduce diiiite, na ktore sa velmi tesime :) Na zaciatok sme vypratali neporiadok a spravili sme poriadok. Caka nas este presuvanie skrin, vymalovanie, nakupenie nabytku a tak...
Za preplatok na kuuuuureniiii sme si dali spravit balkonovu stenu, ktora by mala byt hotova do mesiaca. Uvidime, ako to dopadne. Kazdopadne skrine sa budu presuvat, az ked bude stena hotova, resp. pred tym nez bude hotova. Aaaa kedze tam budu burat celu tu stenu, treba dat prec stary radiator. Budeme kupovat novy pretoze ten stary je mam taky dojem prasknuty. Aspon tak vyzera. Takze dalsie mince...
V praci nas odmenili 13tym platom, ktory sa vlastne za plat povazovat neda, ale kazdopadne potesilo.
A teraz to najdolezitejsie:
Moja dcera si vraj cmula palec... Teda teraz uz asi nie, ale cmulala :) Vsetko zatial vyzera v poriadku. Drzime palce nech sa narodi zdrava. Dokonca sme sa zhodli na mene, a tak s radostou mozem oznamit ze jej meno (predbezne a zatial) bude Ema. Takze v decembri zo mna bude tata. Uz sa neviem dockat :)
Vo velkej strucnosti zatial tak. Budem sa snazit tomu blogu venovat trochu viac, ale ak sa mam priznat, nasiel som hru, ktora je velky pozierac casu :) Kazdopadne vsetkeho vela skodi, takze obcas hodim oc~kom aj sem.
Taaak pre tuto chvilu ostavam s pozdravom. Asata-ho!
Nuze. Spomenul som si... (hmm). Myslim, ze uz bol najvyssi cas napisat nejake tie njuuuz a vlastne aspon nieco. Nemam prilis velku chut vypisovat clanky dlhe, nudne, a tak...
Taaaakze v strucnosti prejdem od nepodstatnych veci az k podstatnym (a mozno jemne slahneme aj pridavne aaa zamena ci slovesa :P). Pome na to:
Skoncila nam viazanost na magio a spolu s nou sa zmenila fakturacna suma... Zasli sme do telekomu a zrazu sme zaviazani znova, ale samozrejme za lepsi peniaz. Plus pribudli nam kanaly ako nova, prima, prima family, nova cinema a HBO na 3 mesiace zadarmo. Radost. HBO staci na 3 mesiace. Aj tak tam davaju 20 filmov stale dookola :) takze nebude az tak chybat.
Vcera mi volal pan z Telekomu. Chcel sa pochvalit bezkonkurencnym pausalom, ale nejak ma nezaujal. Okrem ineho si myslim, ze velky prehlad nema. Totiz ked mi volal, tak spomenul, ze budem mat 200 volnych minut do vsetkych sieti. Jak telekom, tak T-mobile, orindz alebo pevnu linku :))) Usmial som sa a cakal som na cenu. Myslim, ze 11 eur mesacne ci kolko. Ujovi som povedal, ze ked mi to daju za 5 eur, tak to beriem. Podakoval a zlozil. Kazdopadne telekom a t-mobile aaa pevna linka... skoda, ze eurotel nespomenul, hned by som to bral.
Dalej sa chcem ospravedlnit vsetkym, ktorym som sa slubil alebo som nieco slubil, mam co robit aby som to nepozabudal, ale uz teraz viem, ze niektore veci sa nebudu dat splnit (aspon nie teraz). Prebacte mi, velmi ma to mrzi.
A teraz k tym dolezitejsim.
Vyzera to tak, ze susedia pustali v chodbe veeeela vody. Na stene mame flak, ako keby nam niekto tu stenu os... omocil. Malovaniu sa nevyhneme :(
Pripravujeme izbu pre buduce diiiite, na ktore sa velmi tesime :) Na zaciatok sme vypratali neporiadok a spravili sme poriadok. Caka nas este presuvanie skrin, vymalovanie, nakupenie nabytku a tak...
Za preplatok na kuuuuureniiii sme si dali spravit balkonovu stenu, ktora by mala byt hotova do mesiaca. Uvidime, ako to dopadne. Kazdopadne skrine sa budu presuvat, az ked bude stena hotova, resp. pred tym nez bude hotova. Aaaa kedze tam budu burat celu tu stenu, treba dat prec stary radiator. Budeme kupovat novy pretoze ten stary je mam taky dojem prasknuty. Aspon tak vyzera. Takze dalsie mince...
V praci nas odmenili 13tym platom, ktory sa vlastne za plat povazovat neda, ale kazdopadne potesilo.
A teraz to najdolezitejsie:
Moja dcera si vraj cmula palec... Teda teraz uz asi nie, ale cmulala :) Vsetko zatial vyzera v poriadku. Drzime palce nech sa narodi zdrava. Dokonca sme sa zhodli na mene, a tak s radostou mozem oznamit ze jej meno (predbezne a zatial) bude Ema. Takze v decembri zo mna bude tata. Uz sa neviem dockat :)
Vo velkej strucnosti zatial tak. Budem sa snazit tomu blogu venovat trochu viac, ale ak sa mam priznat, nasiel som hru, ktora je velky pozierac casu :) Kazdopadne vsetkeho vela skodi, takze obcas hodim oc~kom aj sem.
Taaak pre tuto chvilu ostavam s pozdravom. Asata-ho!
piatok 27. júla 2012
Zápas II.
Rozhodca sa vytešuje z drtivej prevahy hostí. Pridáva ďalšie minúty. Únava obsadila väčšinu ihriska. Doping mi dodáva energiu, aby som dohral čestne a so cťou, aj keď zahanbený porážkou. Nech sa s tou píšťalkou zadrhne...
streda 25. júla 2012
Zápas
Pár chvíľ dozadu rozhodca odpískal polčas. Skóre je 0:8. Debakel. Prehrávam s únavou na vlastnom ihrisku. Tento stav už ťažko zvrátiť. Už nech je koniec zápasu...
streda 18. júla 2012
Istoty I.
Rozmýšľal som nad názvom pre to, čo sa chystám napísať. Nič vhodnejšie mi nenapadlo. Istoty I. Jednotka preto lebo určite ich bude viac. Do konca volebného obdobia je ešte slušný priestor pre ďalšie istoty sociálneho charakteru.
Pred rokom, keď vláda uvažovala nad tým, že bohatým začne brať, a teda banky budú odvádzať do štátnej kasy viac, padlo vyjadrenie zástupcu bankového sektora, že keď sa upravia dane pre banky, zaplatí to len bežný smrteľník. Čuduj sa svete neklamali. Ďalšia sociálna istota. Chcete mať účet v banke, priplaťte si. Chcete poslať peniaze, zistiť zostatok, byť informovaný sms-kou? Tak plať! Je priam logické, že keď príde na otázku peňazí, tí "mocní" si po hlave skákať nenechajú. Im je jedno koľko budú platiť, aj tak v konečnom dôsledku zaplatí ten, ktorý je najnižšie. Na posraného aj "budar" spadne.
Dnes ráno, keď som prišiel z práce domov, manželka zapla televízor a akurát išli správy. To nebola smola, ale čisté prekliatie. Totiž snažím sa nesledovať správy. Je to kazič dobrej nálady. Je úplne jedno na akom programe ich sledujete, náladu pokazia a to zaručene. To je ďalšia istota. Enywej...
Úradníci sa budú musieť učiť. V obciach, kde žije nad 15% občanov národnostnej menšiny budú úradníci musieť odpovedať na ich otázky v ich rodnom jazyku. Kde to sme? Čo už je toto za blbosť? Pokiaľ viem, tak stále platí, že úradným jazykom na Slovensku je SLOVENČINA. Nie jazyk národnostnej menšiny. Aspoň to donedávna platilo. Ako je možné, že Slovák je vo vlastnej krajine najviac diskriminovaný? Ako je možné, že menšina má viac práv? Utláčaný vo vlastnom štáte. Nikde vo svete som nepočul aby sa ku mne ozval úradník slovenčinou. V Anglicku majú tlačivá vo viacerých jazykoch, ale keď sa chcete niečo opýtať, tak po anglicky. Nepáči sa ti? Nemal si sem chodiť. Jedine u nás ustupujeme. Šťastie, že nepracujem na úrade práce.
A potom som ju poprosil, aby prepla. Nestihol som sa viac nahnevať. Takže nechcem sledovať správy, reláciu, ktorá Vám garantuje, že ak ste mali dobrú náladu, po odvysielaní ju mať nebudete. A nebojte sa, že o niečo prídete. Veď ak Vás nezaujali sociálne istoty našej vlády, určite kladne zapôsobí fakt, že mladé levíča, tigrík a papagáj majú nadštandardný vzťah v miestnej ZOO.
Aspoň že ten Peťo Sagan nám robí radosť.
Pred rokom, keď vláda uvažovala nad tým, že bohatým začne brať, a teda banky budú odvádzať do štátnej kasy viac, padlo vyjadrenie zástupcu bankového sektora, že keď sa upravia dane pre banky, zaplatí to len bežný smrteľník. Čuduj sa svete neklamali. Ďalšia sociálna istota. Chcete mať účet v banke, priplaťte si. Chcete poslať peniaze, zistiť zostatok, byť informovaný sms-kou? Tak plať! Je priam logické, že keď príde na otázku peňazí, tí "mocní" si po hlave skákať nenechajú. Im je jedno koľko budú platiť, aj tak v konečnom dôsledku zaplatí ten, ktorý je najnižšie. Na posraného aj "budar" spadne.
Dnes ráno, keď som prišiel z práce domov, manželka zapla televízor a akurát išli správy. To nebola smola, ale čisté prekliatie. Totiž snažím sa nesledovať správy. Je to kazič dobrej nálady. Je úplne jedno na akom programe ich sledujete, náladu pokazia a to zaručene. To je ďalšia istota. Enywej...
Úradníci sa budú musieť učiť. V obciach, kde žije nad 15% občanov národnostnej menšiny budú úradníci musieť odpovedať na ich otázky v ich rodnom jazyku. Kde to sme? Čo už je toto za blbosť? Pokiaľ viem, tak stále platí, že úradným jazykom na Slovensku je SLOVENČINA. Nie jazyk národnostnej menšiny. Aspoň to donedávna platilo. Ako je možné, že Slovák je vo vlastnej krajine najviac diskriminovaný? Ako je možné, že menšina má viac práv? Utláčaný vo vlastnom štáte. Nikde vo svete som nepočul aby sa ku mne ozval úradník slovenčinou. V Anglicku majú tlačivá vo viacerých jazykoch, ale keď sa chcete niečo opýtať, tak po anglicky. Nepáči sa ti? Nemal si sem chodiť. Jedine u nás ustupujeme. Šťastie, že nepracujem na úrade práce.
A potom som ju poprosil, aby prepla. Nestihol som sa viac nahnevať. Takže nechcem sledovať správy, reláciu, ktorá Vám garantuje, že ak ste mali dobrú náladu, po odvysielaní ju mať nebudete. A nebojte sa, že o niečo prídete. Veď ak Vás nezaujali sociálne istoty našej vlády, určite kladne zapôsobí fakt, že mladé levíča, tigrík a papagáj majú nadštandardný vzťah v miestnej ZOO.
Aspoň že ten Peťo Sagan nám robí radosť.
štvrtok 12. júla 2012
pondelok 9. júla 2012
Zotmelo sa.
Zotmelo sa. Vietor sa opieral do horúcich panelov bytoviek a rozpálených striech rodinných domov. Ľudia plní očakávania vychádzali na balkóny a záhrady, aby pozorovali mnohými vymodlený a dlho očakávaný prírodný úkaz. Nevedeli sme či máme okná zatvárať kvôli blížiacej sa smršti alebo ich nechať otvorené, aby prievan trochu ochladil vnútro bytu.
Zotmelo sa. Vietor sa opieral do horúcich panelov bytoviek a rozpálených striech rodinných domov. Blesky pretínali oblohu a hromy týrajú zvukovody. Vzduch je naplnený očakávaním a vzrušením z blížiacej sa šou. Vtáky prestávajú lietať a ukrývajú sa v škárach bytoviek či korunách stromov. Mesto pôsobí opustene. Na ulici niet živej duše. Všetko utieklo do bezpečia.
Zotmelo sa. Vietor sa opieral do horúcich panelov bytoviek a rozpálených striech rodinných domov. Blesky pretínali oblohu a hromy týrajú zvukovody. Pach dažďa sa nezadržateľne šíri do nozdier. Vzduchom poletujú prvé kvapky vody, ktoré po dopade na horúce chodníky ihneď miznú. Až bolo počuť sykot. Nebol to však zvuk miznúcej kvapky z chodníka, ale blížiacej sa vlny, ktorá zasiahla v ohromnej sile všetko, čo jej stálo v ceste. Listy stromov sa zvíjali pod ťarchou dažďovej vody. Chladný vietor dirigoval tento nádherný orchester. Zvuk dažďa ešte nikdy nebol krajší. Fotograf stlačil spúšť, hneď na to Pán Hrom udrel do bubnov a mnohí ďalší hudobníci sa pridali k tomu nádhernému dielu. Keď tu zrazu...
... ako prišlo, tak aj odišlo. Diváci zjavne nedostali to, za čo už dva týždne platili vlastným potom. Sťažovali sa. Sťažovali sa tak silno, až to dirigent nevydržal. Nahnevaný schmatol paličku a prikázal hrať. Hrať tak silno a dlho, ako len bude možné. A orchester o sebe hneď dal vedieť. Otočil hudobné nástroje a namieril svoje dielo na tých, ktorí neboli spokojní. Po kvapkách sa šírila pieseň a zaklopala aj u nás. Lahodné tóny sa združili do akordu a ten znel tak dlho, kým som nezaspal.
Zotmelo sa. Vietor sa opieral do horúcich panelov bytoviek a rozpálených striech rodinných domov. Blesky pretínali oblohu a hromy týrajú zvukovody. Vzduch je naplnený očakávaním a vzrušením z blížiacej sa šou. Vtáky prestávajú lietať a ukrývajú sa v škárach bytoviek či korunách stromov. Mesto pôsobí opustene. Na ulici niet živej duše. Všetko utieklo do bezpečia.
Zotmelo sa. Vietor sa opieral do horúcich panelov bytoviek a rozpálených striech rodinných domov. Blesky pretínali oblohu a hromy týrajú zvukovody. Pach dažďa sa nezadržateľne šíri do nozdier. Vzduchom poletujú prvé kvapky vody, ktoré po dopade na horúce chodníky ihneď miznú. Až bolo počuť sykot. Nebol to však zvuk miznúcej kvapky z chodníka, ale blížiacej sa vlny, ktorá zasiahla v ohromnej sile všetko, čo jej stálo v ceste. Listy stromov sa zvíjali pod ťarchou dažďovej vody. Chladný vietor dirigoval tento nádherný orchester. Zvuk dažďa ešte nikdy nebol krajší. Fotograf stlačil spúšť, hneď na to Pán Hrom udrel do bubnov a mnohí ďalší hudobníci sa pridali k tomu nádhernému dielu. Keď tu zrazu...
... ako prišlo, tak aj odišlo. Diváci zjavne nedostali to, za čo už dva týždne platili vlastným potom. Sťažovali sa. Sťažovali sa tak silno, až to dirigent nevydržal. Nahnevaný schmatol paličku a prikázal hrať. Hrať tak silno a dlho, ako len bude možné. A orchester o sebe hneď dal vedieť. Otočil hudobné nástroje a namieril svoje dielo na tých, ktorí neboli spokojní. Po kvapkách sa šírila pieseň a zaklopala aj u nás. Lahodné tóny sa združili do akordu a ten znel tak dlho, kým som nezaspal.
štvrtok 5. júla 2012
Dionaea muscipula
streda 4. júla 2012
Sarkazmus
"Je to na riť. Mali sme tu fašizmus, kapitalizmus, socializmus a ktovie ešte aký izmus. Teraz máme akurát tak skurvenyzmus."
"Jaro. Máme prachy. Prachy a slobodu!"
"Jaro. Máme prachy. Prachy a slobodu!"
pondelok 25. júna 2012
Ak netečie aspoň kvapká...
... ale musím sa priznať, že natieklo toho dosť.
Tipoval som si toho roku čosi kamsi čoto a hento a to a ono... Všetko som podával cez doxxbet.sk. Celkom fajn sa tam tipuje. Stávky sú bez manipulačného poplatku a výhry dokonca aj vyplácajú tak, ako majú. A tak som sa nezaoberal inými spoločnosťami, ktoré ponúkajú vlastne skoro to isté. Ale.
Kamarát mi ukázal (Rudku diky), ako sa dá posunúť tipovanie trochu ďalej než stav, ktorý som poznal doteraz. Tipovať nie len výsledok, ale aj rôzne iné udalosti. Neváhal som a prvých 7 eur prinieslo úžitok. Zaregistroval som sa teda na stránkach ifortuna.sk a tipovanie sa mohlo začať. Požiadal som o vyplatenie vstupného bonusu. Vložil som 20 eur a oni mi obratom na hráčske konto pripísali ďalších 20. Takže v konečnom dôsledku som mal na účte 40 eur.
Malo to však háčik. Peniaze si nemôžem vybrať, kým sa mi nepodarí pretočiť desaťnásobok vkladu, a čiže 200 eur. Tých podmienok, za akých sa pretočenie peňazí ráta je viac a nebudem ich tu vypisovať. Každopádne šťastie mi prialo a tipy boli dobré. Nie všetko vyšlo, ale dôležitejšie je to, že mince pribúdali. A teda k dnešnému dňu sa mi podarilo z tých 40 pôvodných nahrať 165 eur. A na to aby som si ich mohol užívať, potrebujem ešte pretočiť 19,31 eur.
Euro 2012 sa ešte nekončí a Wimbledon práve začal. Tak verím, že sa ešte nejaká ta minca prikotúľa.
Kto nehrá, nevyhrá.
Náhľad tiketu
Tipoval som si toho roku čosi kamsi čoto a hento a to a ono... Všetko som podával cez doxxbet.sk. Celkom fajn sa tam tipuje. Stávky sú bez manipulačného poplatku a výhry dokonca aj vyplácajú tak, ako majú. A tak som sa nezaoberal inými spoločnosťami, ktoré ponúkajú vlastne skoro to isté. Ale.
Kamarát mi ukázal (Rudku diky), ako sa dá posunúť tipovanie trochu ďalej než stav, ktorý som poznal doteraz. Tipovať nie len výsledok, ale aj rôzne iné udalosti. Neváhal som a prvých 7 eur prinieslo úžitok. Zaregistroval som sa teda na stránkach ifortuna.sk a tipovanie sa mohlo začať. Požiadal som o vyplatenie vstupného bonusu. Vložil som 20 eur a oni mi obratom na hráčske konto pripísali ďalších 20. Takže v konečnom dôsledku som mal na účte 40 eur.
Malo to však háčik. Peniaze si nemôžem vybrať, kým sa mi nepodarí pretočiť desaťnásobok vkladu, a čiže 200 eur. Tých podmienok, za akých sa pretočenie peňazí ráta je viac a nebudem ich tu vypisovať. Každopádne šťastie mi prialo a tipy boli dobré. Nie všetko vyšlo, ale dôležitejšie je to, že mince pribúdali. A teda k dnešnému dňu sa mi podarilo z tých 40 pôvodných nahrať 165 eur. A na to aby som si ich mohol užívať, potrebujem ešte pretočiť 19,31 eur.
Euro 2012 sa ešte nekončí a Wimbledon práve začal. Tak verím, že sa ešte nejaká ta minca prikotúľa.
Kto nehrá, nevyhrá.
Náhľad tiketu
streda 20. júna 2012
Aj spievať nám zakázali...
Poniektorí a najmä tí, ktorí majú tú moc, by si mali uvedomiť, že ľudia chodia do práce a PRACUJÚ kvôli tomu, že sa chcú mať dobre. A nie kvôli tomu aby sa mali dobre tí, ktorí ani prstom nepohnú.
Nechcem robiť na teba, ani na jožka, paľka, terezku, aničku, vinetua ani vandameho, ba dokonca ani na eržu či deža. Prečo by som mal?
To, že v štátnej pokladnici je čierna diera je problém politikov. V prvom rade politici umožnili vznik tejto čiernej diery, ba dokonca ju aj podporovali, mám taký pocit. A teda mali by prísť na riešenie, ako tú dieru upchať bez toho, aby siahli na peniaze tým, ktorých podporujú.
Idete obmedzovať živnostníkov, ktorí platia odvody (aj keď väčšina z minima).
Vraj aby sa vyrovnali zamestnancom. A nerovnajú sa už teraz?
Živnostník odvádza minimálne odvody a musí byť v práci každý deň, aby zarobil.
Zamestnanec neodvádza minimálne odvody, ale má nárok na dovolenku, 7 dní Pčiek na seba a 7 na rodinu, má zabezpečenú stravu alebo stravné lístky... Proste má výhody, ktoré živnostník nemá a ak by ich chcel, musí za ne zaplatiť.
Do druhého piliera som vstupoval s tým, že čo si tam za život vložím, to v dôchodkovom veku dostanem. A vzhľadom na to, že štát má krátke ručičky a nemôže mi siahnuť priamo na peniaze tam uložené, rozhodol sa obmedziť prísun tých peňazí. Myslíte si, že ak nie su peniaze na vyplácanie dôchodkov teraz, že budú potom? Prečo zvyšujete dôchodky, keď nemáte na ich vyplácanie?
Siahate na peniaze tým, ktorí platia. Namiesto toho, aby ste vytvárali nové pracovné miesta a zabezpečili tak prísun peňazí do štátnej pokladnice. Prečo nepodporujete podnikateľov a nemotivujete ich k prijímaniu ľudí do zamestnania? Namiesto toho im ukazujete, že bude treba priškrtiť, aby boli schopní naplniť vaše požiadavky.
A pozor na to, aby sa vaše - naše rozhorčené slová nezmiešali s nejakou hudbou lebo by nám mohla prísť faktúra za to, že si spievame... Pán Repčík sa vyznamenal
utorok 12. júna 2012
Som fanúšikom...
Som fanúšikom Sci-Fi. Ukážky ma presvedčili aby som Prométeovi dal šancu. A tak sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť do kina 1. krát tohto roku. Zistíme, čo sa zmenilo...
A vlastne sa toho veľa nezmenilo. Ceny boli vyššie ako pred tým. To bola snáď jediná zmena.
Pri vchode do Sály A sme dali lístky chlapcovi, ktorý nám podal okuliare so slovami, že ak niečo nebude v poriadku, máme prísť a vymeniť ich. Sadli sme si na svoje miesta a sledovali príchodiacich. Lenkine okuliare boli roztiahnuté, a tak som využil ponuku "uvádzača" a išiel som ich vymeniť. Mastné za mastné, ale sedeli lepšie než tie predošlé.
Po niekoľkých reklamách konečne začal film. Musím sa priznať, že som bol unesený tým, ako to vyzeralo. 3D ozaj má niečo do seba. Páčilo sa mi ako predmety vystupovali dopredu a nepodstatné veci boli mierne zatlačené dozadu a rozmazané. Keď som dal okuliare dole, všetko bolo trošku rozmazané, ale bolo to vlastne klasické 2D.
Asi od polovice filmu som však namiesto potešenia zažíval trápenie. Okuliare boli tak zamastené, že mi znehodnotili celý filmový zážitok. Bola asi 15 minútova pasáž, kde som film sledoval bez okuliarov. Cez ne to síce bolo nádherné 3D, ale keď sa dej odohrával v tmavých miestach (jaskyňa a tak...), mastné sklá tomu pridali ešte viac šera a zrazu to bolo ako keby som sledoval film so slnečnými okuliarmi. Dokonca som tým bol tak rozrušený, že som prestal sledovať dej a začal som venovať viac porozronosti tomu, že nevidím obraz tak čisto, ako by som chcel. Nakonieco som súboj vzdal. Snažil som sa film začať vnímať aj cez špinu, ktorá nechcela isť dole.
Priznám sa, že som bol pomerne dosť sklamaný. Film bol síce dobrý a celkom sa mi páčil, ale nebolo to sci-fi v takom zmysle, v akom som očakával. Mám rád vesmír, vesmírne lode, planéty a tak :) Tento film síce začal tak, no dej sa odohrával väčšinou "na zemi".
Toto mierne sklamanie sa spojilo so sklamaním z okuliarov a dojem z filmu bol na svete. Gigantické sklamanie, ktoré má za následok možno silné konštatovanie, ktoré poruším a možno nie. Enywej...
Momentálne nemám najmenšiu chuť vyhodiť toľko peňazí za filmové predstavenie, po ktorom pôjdem domov znechutený. Takže do prešovského cinemaxu na 3D jedine s vlastnými 3D okuliarmi. Teším sa keď si to pozriem ešte raz, ale tentokrát už len 2D.
A vlastne sa toho veľa nezmenilo. Ceny boli vyššie ako pred tým. To bola snáď jediná zmena.
Pri vchode do Sály A sme dali lístky chlapcovi, ktorý nám podal okuliare so slovami, že ak niečo nebude v poriadku, máme prísť a vymeniť ich. Sadli sme si na svoje miesta a sledovali príchodiacich. Lenkine okuliare boli roztiahnuté, a tak som využil ponuku "uvádzača" a išiel som ich vymeniť. Mastné za mastné, ale sedeli lepšie než tie predošlé.
Po niekoľkých reklamách konečne začal film. Musím sa priznať, že som bol unesený tým, ako to vyzeralo. 3D ozaj má niečo do seba. Páčilo sa mi ako predmety vystupovali dopredu a nepodstatné veci boli mierne zatlačené dozadu a rozmazané. Keď som dal okuliare dole, všetko bolo trošku rozmazané, ale bolo to vlastne klasické 2D.
Asi od polovice filmu som však namiesto potešenia zažíval trápenie. Okuliare boli tak zamastené, že mi znehodnotili celý filmový zážitok. Bola asi 15 minútova pasáž, kde som film sledoval bez okuliarov. Cez ne to síce bolo nádherné 3D, ale keď sa dej odohrával v tmavých miestach (jaskyňa a tak...), mastné sklá tomu pridali ešte viac šera a zrazu to bolo ako keby som sledoval film so slnečnými okuliarmi. Dokonca som tým bol tak rozrušený, že som prestal sledovať dej a začal som venovať viac porozronosti tomu, že nevidím obraz tak čisto, ako by som chcel. Nakonieco som súboj vzdal. Snažil som sa film začať vnímať aj cez špinu, ktorá nechcela isť dole.
Priznám sa, že som bol pomerne dosť sklamaný. Film bol síce dobrý a celkom sa mi páčil, ale nebolo to sci-fi v takom zmysle, v akom som očakával. Mám rád vesmír, vesmírne lode, planéty a tak :) Tento film síce začal tak, no dej sa odohrával väčšinou "na zemi".
Toto mierne sklamanie sa spojilo so sklamaním z okuliarov a dojem z filmu bol na svete. Gigantické sklamanie, ktoré má za následok možno silné konštatovanie, ktoré poruším a možno nie. Enywej...
Momentálne nemám najmenšiu chuť vyhodiť toľko peňazí za filmové predstavenie, po ktorom pôjdem domov znechutený. Takže do prešovského cinemaxu na 3D jedine s vlastnými 3D okuliarmi. Teším sa keď si to pozriem ešte raz, ale tentokrát už len 2D.
streda 23. mája 2012
TrdloFest 2012
Som veľkým fanúšikom relácii, v ktorých sa varí. Manželka je veľký fanúšik trdelníka. V jednej slovenskej relácii raz rozprávali o Skalici a trdelníkoch. Oznámili, že sa každý rok koná festival TrdloFest, na ktorom sa organizujú ochutnávky tých najlepších trdelníkov. Veď v Skalici vraj trdelník vznikol. Dostali sme teda nápad, že sa tam pôjdeme pozrieť.
Teraz by to chcelo začať vetou: "A neľutovali sme.", ale nebudeme si klamať. Ale pekne poporiadku.
V piatok hneď po práci sme nasadli do auta a vydali sme sa na západ. Cesta bola celkom príjemná. Teda po Trenčín. Potom nás teta Janka z navigácie začala vodiť po úplne zabudnutých cestách. Nakoniec sme však zistili, že do Skalice sa ani ináč dostať nedá. Enywej...
Mali sme rezervovanú izbu v nádhernom malom penzióne v centre mesta. Prekvapila nás cena ubytovania za ponúkaný komfort. Veď 40€ za noc pre troch nie je veľa. A izba bola omnoho krajšia ako izba štvorhviezdičkového Hotela Dukla v Prešove.
Takže. Dorazili sme 20:30. Ubytovali sme sa a zašli sme na recepciu/kaviareň dať si niečo na dobrú noc.
Na druhý deň hneď ráno sme si dali ľahké sladké raňajky a nevediac ako to v Skalici funguje, zašli sme do MAXu popozerať sa po obchodíkoch. Ale hlavným cieľom bolo nechať tam auto, aby sme nemuseli platiť parkovné. Ale keď sme zistili, že miesto konania festivalu je na opačnej strane mesta, rozhodli sme sa, že postavíme auto k Bille, ktorá bola predsa len o kúsok bližšie ako MAX. A keďže parkovisko pri Bille bolo platené neostávalo nám nič iné ako vybrať sa do centra mesta v nádeji, že sa tam bude dať niekde zaparkovať. Ostal som v nemom úžase keď som zistil, že jediné platené parkovacie miesta boli pri Bille. Všade sa dalo parkovať zadarmo.
Tak sme zaparkovali v centre. Asi 15 minút pešo od Františkánskej záhrady, v ktorej sa festival konal. Ako sme prechádzali mestom, obdivovali sme jeho čistotu. Všade bol poriadok, kľud. Ľudia chodili na bicygľoch, nikto sa nikam neponáhľal. Usporiadanie ulíc bolo iné než v Prešove či Košiciach. "Hlavná" tam bola vlastne skoro všade. Centrum mesta bolo iné ako to, na ktoré sme boli navyknutí.
Konečne sa nám podarilo nájsť vyššie spomínanú záhradu. Pri vchode sme ukázali lístky a dali nám na zápästia zelené náramky umožňujúce vstup aj po opustení areálu. Hneď ako sme vošli, všimli sme si ochutnávky trdelníkov a vína a zopár stánkov, v ktorých ich predávali. Za ďalšou "bránou" bola veľká trávnatá plocha, na ktorej bol hlavný (a jediný) "stejdž". Vedľa neho veľká obrazovka, na ktorej sa mal premietať hokej a zopár stánkov s občerstvením.
Priznám sa, že som nemal nejaké extra veľké očakávania, ale najväčšie sklamanie prežívala Lenka. Čakala niečo väčšie, viac všetkého. Komplet celý areál sme prešli za 30 minút. A aj to len preto lebo 20 minút sme čakali v radoch pri ochutnávkach.
Keď sme si pozreli areál, upravili sme náš časový harmonogram podľa programu. Mňa osobne zaujali len dve veci.
1. pečenie maxitrdelníka (pokus o prelomenie minuloročného rekordu, ktorý sa, ako inak, podaril).
2. Slovensko - Česko (zápas o postup do finále).
A tak sme prešli mesto asi dvakrát. Pretože kto nemá v hlave... Stále som v aute niečo zabudol. Ale nič podstatné :) Nakúpili sme trdelníkov plný vak a išli sme k autu. Cestou späť na fest sme našli reštauráciu, v ktorej podávali guľáš zo srnca. A tesne pred koncom pečenia maxitrdelníka sme ju navštívili. Guľášik fajnový, len málo. Keď sme sa znova vrátili na festival, zistili sme, že je veľké časové okno medzi bodmi v programe, ktoré by nás zaujímali. A teda padla otázka či ostávame alebo ideme domov. Odmietol som odpovedať, pretože by sme ostali na hokej :) A tak som to nechal na dievčatá, ktoré rozhodli, že sme videli dosť a teda môžeme sa vrátiť.
Na znak "zmierenia" mi v aute Lenka naladila SRo (Slovenský rozhlas) kde som aspoň popočúval priebeh stretnutia dvoch rivalov. Hráči, tak ako aj komentátori podali (podľa všetkého) životný výkon. Nakoniec sme vyhrali a ja som sa nemohol dočkať nedeľňajšieho finále.
Takže konečné hodnotenie výletu:
Keby sme bývali v Skalici alebo blízkom okolí, určite by bol festival príjemným rozptýlením od každodenného života. Ale pre východniara je to celkom finančne nákladný výlet. Budúce ročníky sa určite zaobídu aj bez nás. Aj keď nevylučujem, že sa niekedy zastavíme, ak budeme mať cestu na nejakú inú, väčšiu akciu.
A tu sú fotečky, ktoré sa nevošli do pamätí:
Teraz by to chcelo začať vetou: "A neľutovali sme.", ale nebudeme si klamať. Ale pekne poporiadku.
V piatok hneď po práci sme nasadli do auta a vydali sme sa na západ. Cesta bola celkom príjemná. Teda po Trenčín. Potom nás teta Janka z navigácie začala vodiť po úplne zabudnutých cestách. Nakoniec sme však zistili, že do Skalice sa ani ináč dostať nedá. Enywej...
Mali sme rezervovanú izbu v nádhernom malom penzióne v centre mesta. Prekvapila nás cena ubytovania za ponúkaný komfort. Veď 40€ za noc pre troch nie je veľa. A izba bola omnoho krajšia ako izba štvorhviezdičkového Hotela Dukla v Prešove.
Takže. Dorazili sme 20:30. Ubytovali sme sa a zašli sme na recepciu/kaviareň dať si niečo na dobrú noc.
Tak sme zaparkovali v centre. Asi 15 minút pešo od Františkánskej záhrady, v ktorej sa festival konal. Ako sme prechádzali mestom, obdivovali sme jeho čistotu. Všade bol poriadok, kľud. Ľudia chodili na bicygľoch, nikto sa nikam neponáhľal. Usporiadanie ulíc bolo iné než v Prešove či Košiciach. "Hlavná" tam bola vlastne skoro všade. Centrum mesta bolo iné ako to, na ktoré sme boli navyknutí.
Konečne sa nám podarilo nájsť vyššie spomínanú záhradu. Pri vchode sme ukázali lístky a dali nám na zápästia zelené náramky umožňujúce vstup aj po opustení areálu. Hneď ako sme vošli, všimli sme si ochutnávky trdelníkov a vína a zopár stánkov, v ktorých ich predávali. Za ďalšou "bránou" bola veľká trávnatá plocha, na ktorej bol hlavný (a jediný) "stejdž". Vedľa neho veľká obrazovka, na ktorej sa mal premietať hokej a zopár stánkov s občerstvením.
 |
| Stejdž |
 | |
| Ochutnávky vína |
 |
| Ochutnávky trdelníka |
 |
| Pečenie MAXItrdel |
Keď sme si pozreli areál, upravili sme náš časový harmonogram podľa programu. Mňa osobne zaujali len dve veci.
1. pečenie maxitrdelníka (pokus o prelomenie minuloročného rekordu, ktorý sa, ako inak, podaril).
2. Slovensko - Česko (zápas o postup do finále).
 |
| Dievčence na studánce |
Na znak "zmierenia" mi v aute Lenka naladila SRo (Slovenský rozhlas) kde som aspoň popočúval priebeh stretnutia dvoch rivalov. Hráči, tak ako aj komentátori podali (podľa všetkého) životný výkon. Nakoniec sme vyhrali a ja som sa nemohol dočkať nedeľňajšieho finále.
 |
| Sklamaná Lenka |
Keby sme bývali v Skalici alebo blízkom okolí, určite by bol festival príjemným rozptýlením od každodenného života. Ale pre východniara je to celkom finančne nákladný výlet. Budúce ročníky sa určite zaobídu aj bez nás. Aj keď nevylučujem, že sa niekedy zastavíme, ak budeme mať cestu na nejakú inú, väčšiu akciu.
 |
| Cesta domov |
A tu sú fotečky, ktoré sa nevošli do pamätí:
 |
| Koscel zos májom |
 |
| Ľudovít Veľký daruje mestu "slobodu" |
 | |
| Námestie |
 | |
| Tatry |
pondelok 21. mája 2012
štvrtok 10. mája 2012
Letný strih
Horúčavy sa začínajú, slniečko nám svieti.A keďže vlasov je už tiež pomenej, rozhodol som sa nahodiť letný strih. Má to veľa výhod. Netreba sa česať, ušetríme na šampóne a je to veľmi pohodlné.
Áno áno. Hlavným dôvodom je to, že tých vlasov už nie je toľko, koľko kedysi. Holt mám rád šiltovky :)
A aj kmmmpaciu čiapku ľahko nasadím :)
streda 9. mája 2012
Sumár sumárum I.
Krátkym slovným zostrihom sa vraciame k odohraným zápasom slovenskej reprezentácie na majstrovstvách sveta 2012 vo Švédsku a Fínsku.
Musím sa priznať, aj napriek tvrdeniam, že od našej reprezentácie neočakávam nejaký excelentný výkon a umiestnenie na medailových pozíciach, po odohraných zápasoch s Kanadou a Fínskom som zmenil názor.
Keď som sa dozvedel, ktorí hráči prídu a ktorí nie, bolo mi jasné, že výsledkom môžeme akurát prekvapiť. A to sa nám podarilo. Hneď v prvom zápase proti Kanade som bol veľmi milo prekvapený našim výkonom. Nepodarilo sa nám vyhrať, ale ukázali sme, že nie zvučné mená robia náš tým nebezpečný, ale chuť hrať hokej a vyhrávať. Najmä mladí hráči v dresoch reprezentácie sa chcú ukázať v tom najlepšom svetle. Predsa len šampionát ako Majstrovstvá sveta patrí medzi príležitosti, ako sa zapísať v dobrom zmysle slova do mozgov a notesov hlavných predstaviteľov svetových klubov, v ktorých by "mladňasi" chceli hrať. Tí starší ukazujú, že skúsenost nazbierané počas dlhých rokov pôsobenia v repre alebo NHL, či iných súťažiach chcú ponúknuť tým, ktorí sú ochotní sa učiť. Tesná prehra 3:2 pozitívne naštartovala motory. Najviac ma prekvapilo množstvo vylúčených hráčov na našej strane. Toľko, koľko ich bolo vylúčených za celý zápas by sme v predošlích ročníkoch mali už počas prvých 10 minút úvodnej tretiny. A to bolo podľa mňa najväčším kameňom úrazu. A v tom sme mali proti Kanade najväčšie šťastie. Málo vylúčených hráčov znamenalo málo kanadských presiloviek. Šťastena hrala s nami aj pri strelách súperových útočníkov. Keby puky z tyčiek a brvna skončili v sieti, neskončilo by to 3:2. Enywej...
Po skončení zápasu som sa tešil na ďalší proti Fínsku a vravel som si, že keď naši budú hrať tak, ako proti Kanade, víťaztvo je naše. A ak nie, tak prinajhoršom zamotáme hlavu nie jednému *nenovi :)
S Fínmi to bolo viacmenej tak ako s Kanadou. Akurát ma mrzel začiatok tretej tretiny, v ktorej nestranní rozhodcovia neboli až tak nestranní. Aj keď možno všetky presilovky, ktoré Fíni hrali boli odpískané právom, určite boli zákroky na Fínskej strane, ktoré mali byť ocenené dvoma minútami a teda zvýhodnením Slovenska. Nestalo sa tak a prehrali sme 1:0. Vtedy som začal pochybovať o tom, či dobrý výkon, ktorý sme podali 2x za sebou bude stačiť na to, aby sme postúpili do bojov o cenné kovy.
Zápas s Amerikou bol veľmi emotívny. Prežíval som to viac, ako predošlé zápasy. Možno preto lebo som cítil, že máme šancu prekvapiť. A prekvapili sme. Disciplinovaná hra a pevné nervy priniesli dlho očakávaný úspech. Aj keď som neveril, že dokážeme byť rovnocenným súperom hokejovej veľmoci, čakal som, že bez boja sa nevzdáme. Prekvapila ma zdravá drzosť našich hráčov, nebojácnosť a hra bez štipky strachu. Nezľakli sme sa silného súpera a hrali sme tak, ako keby sme nemali čo stratiť. A aj u komentátorov emócie zvíťazili nad ostražitosťou :)
(6 sekúnd pred koncom druhej prvej tretiny)
Musím sa priznať, aj napriek tvrdeniam, že od našej reprezentácie neočakávam nejaký excelentný výkon a umiestnenie na medailových pozíciach, po odohraných zápasoch s Kanadou a Fínskom som zmenil názor.
Keď som sa dozvedel, ktorí hráči prídu a ktorí nie, bolo mi jasné, že výsledkom môžeme akurát prekvapiť. A to sa nám podarilo. Hneď v prvom zápase proti Kanade som bol veľmi milo prekvapený našim výkonom. Nepodarilo sa nám vyhrať, ale ukázali sme, že nie zvučné mená robia náš tým nebezpečný, ale chuť hrať hokej a vyhrávať. Najmä mladí hráči v dresoch reprezentácie sa chcú ukázať v tom najlepšom svetle. Predsa len šampionát ako Majstrovstvá sveta patrí medzi príležitosti, ako sa zapísať v dobrom zmysle slova do mozgov a notesov hlavných predstaviteľov svetových klubov, v ktorých by "mladňasi" chceli hrať. Tí starší ukazujú, že skúsenost nazbierané počas dlhých rokov pôsobenia v repre alebo NHL, či iných súťažiach chcú ponúknuť tým, ktorí sú ochotní sa učiť. Tesná prehra 3:2 pozitívne naštartovala motory. Najviac ma prekvapilo množstvo vylúčených hráčov na našej strane. Toľko, koľko ich bolo vylúčených za celý zápas by sme v predošlích ročníkoch mali už počas prvých 10 minút úvodnej tretiny. A to bolo podľa mňa najväčším kameňom úrazu. A v tom sme mali proti Kanade najväčšie šťastie. Málo vylúčených hráčov znamenalo málo kanadských presiloviek. Šťastena hrala s nami aj pri strelách súperových útočníkov. Keby puky z tyčiek a brvna skončili v sieti, neskončilo by to 3:2. Enywej...Po skončení zápasu som sa tešil na ďalší proti Fínsku a vravel som si, že keď naši budú hrať tak, ako proti Kanade, víťaztvo je naše. A ak nie, tak prinajhoršom zamotáme hlavu nie jednému *nenovi :)
(Hossa nestihol vystreliť, mal na sebe dvojicu komárov.)
(6 sekúnd pred koncom druhej prvej tretiny)
(veľmi plynulo plynie čas v druhej tretine)
piatok 4. mája 2012
Kultúrna vložka
Vážne som sa zasmial. Naštastie Zdeněk Polreich tam veľmi nerozpráva. Tak teda ani ja veľmi nebudem.
Lekcia č.1: Ako sa robí koláč. Nech sa páči :)
Lekcia č.1: Ako sa robí koláč. Nech sa páči :)
MS 2012
Áno. Už je to tak. Majstrovstvá sveta sa začali. To znamená, že treba fandiť. Verím, že naši toho roku prekvapia a dostanú nás do bojov o cenné kovy. Taktiež sa spolieham aj na našich komentátorov a ich hostí. Predsa len už dávno v notese nepribudla ani veta. Takže držíme palce a tešíme sa.
streda 2. mája 2012
Grill Párty
Leto sa nezadržateľne blíži. Ortuť v teplomere stúpa každým dňom k čoraz vyšším číslam.
Včera sme boli na návšteve u starých rodičov. Samozrejme práca na dvore sa začala už v ranných hodinách kým sa na slnku dalo vydržať. Ja som dorazil až neskôr. Teda priamo na obed. Vyprážaný syr, zemiaky a kyslá kapusta naložená v skle s feferónom, šošovicová polievka. Zapil som to 10tkou pivečkom. Vzhľadom na to, že som bol autom, bol to prvý a posledný alkoholický nápoj pre mňa.
Po výdatnom obede sme sa rozhodli, že postavíme altánok a presunieme tak sobotno-nedeľnajšie obedy z domu na záhradu. Ani nie hodinka a práca bola hotová. Ešte sme popresúvali časti nábytku pod striešku (myslím tým 2 lavice a stôl) a sedenie bolo pripravené. A tak nám už nič nebránilo zahájiť prvé tohoročné grilovanie.
Dedo vykúzlil oheň, dievčatá nakrájali zeleninu a pripravili mäso. No a ja som sa ujal role šéfobracača mäsa na grile :) Po hodine bolo všetko ugrilované. Vrátane mňa. Ale zato sa musím pochváliť, že mi to išlo veľmi dobre a aj zúčastnení boli spokojní. A keďže v sobotu sa máme stretnúť na malej oslave, rozprávali sme a plánovali sme ako to bude vyzerať. A keď nám bude počasie priať, tak si dáme druhé kolo. A grilovacia sezóna sa môže začať.
Včera sme boli na návšteve u starých rodičov. Samozrejme práca na dvore sa začala už v ranných hodinách kým sa na slnku dalo vydržať. Ja som dorazil až neskôr. Teda priamo na obed. Vyprážaný syr, zemiaky a kyslá kapusta naložená v skle s feferónom, šošovicová polievka. Zapil som to 10tkou pivečkom. Vzhľadom na to, že som bol autom, bol to prvý a posledný alkoholický nápoj pre mňa.
Po výdatnom obede sme sa rozhodli, že postavíme altánok a presunieme tak sobotno-nedeľnajšie obedy z domu na záhradu. Ani nie hodinka a práca bola hotová. Ešte sme popresúvali časti nábytku pod striešku (myslím tým 2 lavice a stôl) a sedenie bolo pripravené. A tak nám už nič nebránilo zahájiť prvé tohoročné grilovanie.
Dedo vykúzlil oheň, dievčatá nakrájali zeleninu a pripravili mäso. No a ja som sa ujal role šéfobracača mäsa na grile :) Po hodine bolo všetko ugrilované. Vrátane mňa. Ale zato sa musím pochváliť, že mi to išlo veľmi dobre a aj zúčastnení boli spokojní. A keďže v sobotu sa máme stretnúť na malej oslave, rozprávali sme a plánovali sme ako to bude vyzerať. A keď nám bude počasie priať, tak si dáme druhé kolo. A grilovacia sezóna sa môže začať.
pondelok 30. apríla 2012
Široký záber
Muzika je parádna vec. Nepatrím medzi tých, ktorí hudbu počúvajú stále a sú verní svojim obľúbencom, ale určite ju mám veľmi rád. Dokáže v mnohých ohľadoch vyjadriť to, čo cítim. V tom je pre mňa kúzelná. Pieseň, ktorá vznikla v inej hlave, ktorá pravdepodobne bola zložená z iných pocitov dokonale vystihuje pocity niekoho iného. Mne nebolo pridelené dostatočné množstvo talentu, ktorým by som dokázal (hudobne) vyjadriť čo cítim. Našťastie tu je takých ľudí dosť.
Dnes som sledoval reláciu s názvom Trumfy Miroslava Donutila. Hosťami boli dvaja režiséri. Mená som si nezapamätal, ale viem, že jeden z nich má na svedomí film Nuda v Brne a druhý Pelíšky. A ako tak sedeli a rozprávali príhody, ktoré zažili, tak mali aj takú hudobnú vsuvku. Spievali to herci divadla, v ktorom sa relácia natáčala. Pesnička z muzikálu Balada pro Banditu.
Taká westernovka :) Nie je to veľmi veselá pesnička, ale pri počúvaní som spomínal na stanovačky, chaty a proste akcie, kde sme mali gitaru a spievalo sa pri ohni alebo len tak. Taká nostalgická spomienka. Verím, že sa mi ešte niečo podobné podarí zažiť.
Video síce nie je z relácie (tam to bolo o trošku krajšie, spievalo to viac ľudí), ale chcel som to tu dať najmä kvôli tomu, aby nám pripomínalo to pekné, čo sme zažili. Aj keď tá pesnička s tým nemá asi nič spoločné, považujem ju za symbol časov minulých.
Dnes som sledoval reláciu s názvom Trumfy Miroslava Donutila. Hosťami boli dvaja režiséri. Mená som si nezapamätal, ale viem, že jeden z nich má na svedomí film Nuda v Brne a druhý Pelíšky. A ako tak sedeli a rozprávali príhody, ktoré zažili, tak mali aj takú hudobnú vsuvku. Spievali to herci divadla, v ktorom sa relácia natáčala. Pesnička z muzikálu Balada pro Banditu.
Taká westernovka :) Nie je to veľmi veselá pesnička, ale pri počúvaní som spomínal na stanovačky, chaty a proste akcie, kde sme mali gitaru a spievalo sa pri ohni alebo len tak. Taká nostalgická spomienka. Verím, že sa mi ešte niečo podobné podarí zažiť.
Video síce nie je z relácie (tam to bolo o trošku krajšie, spievalo to viac ľudí), ale chcel som to tu dať najmä kvôli tomu, aby nám pripomínalo to pekné, čo sme zažili. Aj keď tá pesnička s tým nemá asi nič spoločné, považujem ju za symbol časov minulých.
streda 25. apríla 2012
utorok 24. apríla 2012
pondelok 23. apríla 2012
Výkladový slovník slovenského jazyka
definovať - zbavovať sa Fínov
termofor - vtip o homosexuálovi
pankhart - anglický názov pre tvrdý punk
dogmatik - pes vycvičený na matematické úlohy
fašírka - príslušníčka írskej fašistickej organizácie
poľovačky - vrecká polovičnej veľkosti
snehurka - zmrazená jaternica
demisia - pozdrav Maďara Demi Moorovej
analyzátor - nechutne servilný človek
ananás - zborový výkrik dievčat hladných po sexe
vendety - výkrik záhoráckej mamy vyháňajúcej deti na dvor
virgule - povel obsluhe výrivky v kúpeľoch
papuľa - pozdrav manželke pri odchode
matrika - po záhorácky "mat hovorí"
doktrína - poľný záchod pre vojenských doktorov
kongeniálny - úžasne nadaný kôň
drbol - doktor, ktorému odňali titul
Snehulienka - dievčina fajčiaca aj v najväčších mrazoch
Philips - upozornenie Filipa aby bol ticho
stehno - prosba Angličana aby ho nezašívali
semester - navigácia Estery na určité miesto
štipendista - zubár, ktorý rád štípe pacientov
termofor - vtip o homosexuálovi
pankhart - anglický názov pre tvrdý punk
dogmatik - pes vycvičený na matematické úlohy
fašírka - príslušníčka írskej fašistickej organizácie
poľovačky - vrecká polovičnej veľkosti
snehurka - zmrazená jaternica
demisia - pozdrav Maďara Demi Moorovej
analyzátor - nechutne servilný človek
ananás - zborový výkrik dievčat hladných po sexe
vendety - výkrik záhoráckej mamy vyháňajúcej deti na dvor
virgule - povel obsluhe výrivky v kúpeľoch
papuľa - pozdrav manželke pri odchode
matrika - po záhorácky "mat hovorí"
doktrína - poľný záchod pre vojenských doktorov
kongeniálny - úžasne nadaný kôň
drbol - doktor, ktorému odňali titul
Snehulienka - dievčina fajčiaca aj v najväčších mrazoch
Philips - upozornenie Filipa aby bol ticho
stehno - prosba Angličana aby ho nezašívali
semester - navigácia Estery na určité miesto
štipendista - zubár, ktorý rád štípe pacientov
utorok 17. apríla 2012
štvrtok 12. apríla 2012
Zvyk je železná košeľa...
... v mnohých ohľadoch je to pravda. Aj keď je veľmi zdravé a rozumné posúvať sa dopredu, ísť s dobou. Jedným z mnohých formátov kráčania do budúcna je aj aktualizácia. Je rozumné aktualizovať bez možnosti spraviť krok späť?
Nerozprávam o ľuďoch, povahách a podobne. Vravím o programoch. Staré verzie sú nahrádzané novšími, lepšími. Všetko inovujeme.
Včera ma mobil (Google Nexus S) vyzval k aktualizácii operačného systému. Predošlá verzia androidu 2.3.6 bola aktualizovaná na novú verziu androidu 4.0.4. Nepredpokladal som, že by to mohlo nejak ublížiť, a tak som neváhal a aktualizáciu povolil. Netrvalo to ani 5 minút a telefón bol pripravený na použitie. Samozrejme všetky nainštalované aplikácie ostali bez zmeny. No nie všetko malo pôvodné nastavenia.
Nastavenia telefónu sa zresetovali, zmenilo sa grafické rozhranie telefónu. To by nevadilo, všetko sa dá nastaviť tak, ako som to mal nastavené pred tým. Čo ma však hnevá je to, že niektoré aplikácie "utrpeli".
Napríklad telefónny zoznam:
Po kliknutí sa spustí a hneď na to sa vypne. Nie stále, ale stáva sa to pomerne často. Keď ostane otvorený a vyberiem nejaký kontakt, tak sa zavrie. Namiesto toho aby mi ukázalo podrobnosti kontaktu. Ak som chcel zistiť číslo niekoho zo zoznamu, tak vďaka automatickému vypínaniu som to robil opakovane niekoľko krát za sebou. Zo zoznamu zmizla možnosť poslať kontaktu sms. Alebo tam je, ale nemôžem ju nájsť.
Napríklad sms:
Robí to isté ako pri telefónnom zozname. Stalo sa mi dokonca aj to, že kontakt som v tel. zozname nenašiel (aj keď tam pred aktualizáciou bol), ale pri sms som číslo kontaktu aj s fotkou a všetkými údajmi mal. A nebolo to nastavením zobrazovania kontaktov v tel. zozname. To som skontroloval hneď ako prvé.
A to sú len niektoré zmeny. Sú veci, ktoré som ešte nepoužil (zatiaľ). Takže neviem, či to je všetko alebo ma čakajú ešte nejaké ďalšie prekvapenia. V každom prípade neviem, či keď dám obnoviť továrenské nastavenia, vrátim sa k 2.3.6tke alebo ostane 4.0.4ka. Jednoznačne viem, že nechcem prísť o dáta, ktoré v telefóne mám.
Dám tomu ešte šancu a uvidíme čo sa stane. Ak budú nejaké zmeny, budem o tom informovať.
Nerozprávam o ľuďoch, povahách a podobne. Vravím o programoch. Staré verzie sú nahrádzané novšími, lepšími. Všetko inovujeme.
Včera ma mobil (Google Nexus S) vyzval k aktualizácii operačného systému. Predošlá verzia androidu 2.3.6 bola aktualizovaná na novú verziu androidu 4.0.4. Nepredpokladal som, že by to mohlo nejak ublížiť, a tak som neváhal a aktualizáciu povolil. Netrvalo to ani 5 minút a telefón bol pripravený na použitie. Samozrejme všetky nainštalované aplikácie ostali bez zmeny. No nie všetko malo pôvodné nastavenia.
Nastavenia telefónu sa zresetovali, zmenilo sa grafické rozhranie telefónu. To by nevadilo, všetko sa dá nastaviť tak, ako som to mal nastavené pred tým. Čo ma však hnevá je to, že niektoré aplikácie "utrpeli".
Napríklad telefónny zoznam:
Po kliknutí sa spustí a hneď na to sa vypne. Nie stále, ale stáva sa to pomerne často. Keď ostane otvorený a vyberiem nejaký kontakt, tak sa zavrie. Namiesto toho aby mi ukázalo podrobnosti kontaktu. Ak som chcel zistiť číslo niekoho zo zoznamu, tak vďaka automatickému vypínaniu som to robil opakovane niekoľko krát za sebou. Zo zoznamu zmizla možnosť poslať kontaktu sms. Alebo tam je, ale nemôžem ju nájsť.
Napríklad sms:
Robí to isté ako pri telefónnom zozname. Stalo sa mi dokonca aj to, že kontakt som v tel. zozname nenašiel (aj keď tam pred aktualizáciou bol), ale pri sms som číslo kontaktu aj s fotkou a všetkými údajmi mal. A nebolo to nastavením zobrazovania kontaktov v tel. zozname. To som skontroloval hneď ako prvé.
Pri odoslaní e-mailu:
Zálohoval som si tel. zoznam. Súbor z telefónu som si chcel preposlať na e-mail. Klikol som teda na súbor a dal odoslať. Pri vyplňovaní adresáta sa mi niekoľkokrát za sebou zavrel file manager. A keď sa mi to podarilo odoslať, tak súbor nedorazil. Podarilo sa mi to až na piaty raz.A to sú len niektoré zmeny. Sú veci, ktoré som ešte nepoužil (zatiaľ). Takže neviem, či to je všetko alebo ma čakajú ešte nejaké ďalšie prekvapenia. V každom prípade neviem, či keď dám obnoviť továrenské nastavenia, vrátim sa k 2.3.6tke alebo ostane 4.0.4ka. Jednoznačne viem, že nechcem prísť o dáta, ktoré v telefóne mám.
Dám tomu ešte šancu a uvidíme čo sa stane. Ak budú nejaké zmeny, budem o tom informovať.
utorok 3. apríla 2012
Moja odozva - koncept
po narocnom vikende prichadza pondelok
spomienka za spomienkou sa v hlave vynara.
ked v kruhu najblizsich priatelov
hladel som na dno pivoveho pohara.
uvod bol vzdy vazny, najprv smutne spravy
osud nam dokazuje, aky vie byt hravy
vtipom a smiechom sme zahnali utrapy
ze obsluha nestiha nas vacsmi trapi.
ked king-kong si da pohov a pavian ztichne
bucham prstami do klavesnice v melodickom rytme
slova plne zazitkov posielam obratom
nikomu inemu nez zucastnenym kamaratom.
v utorok zistime co vsetko sa stalo
kolko skocil skokan, kto prvy odisiel
kto s kym sedel a co sa vlastne dialo
a aj napriek slubom kto vobec neprisiel.
a ked sa konecne v stredu tyzden zlomi
zacinaju mnou lomcovat vikendove sklony
dohodneme dvaja kde budeme sediet
a potom ostatnym dame rychlo vediet.
sobota sa blizi, ventilovat treba
v kruhublizkych priatelov, to nie je ziadna veda
VHV ci Stastna ci Sedem divov sveta
bavit sa a smiat sa, to je moja meta.
vo stvrtok a piatok zistujeme stavy
kto kazdy jehory z nekvalitnej stravy
nie je mozne aby boli vsetci zeleni
a to mi zaruci, ze nebuem doma cumiet do steny.
konecne sobota, party sa zacina
tradicnym startom, poharom piva
dvaja ci desiati na tom nezalezi
chcem tento den v spolocnosti prezit
po nejakom ase ma prestalo bavit
organizovat, o stretnutie sa snazit.
poniektori si asi prestali vazit
co sa nam po vikendoch podarilo zazit.
a tak radost strieda hnev
pred "nadejou" uz ziaden spev
ani "stereo" ani jeden "cert"
vlastne ani penazi uz pomaly niet.
kde sa ten hnev vo mne berie
skoro kazdy z nich ma tak trochu serie
ten je prec, ten sa uci a tamta sa nikdy neozve
nevolate mna, nevolam ja vas...
...len tolko k mojej odozve.
spomienka za spomienkou sa v hlave vynara.
ked v kruhu najblizsich priatelov
hladel som na dno pivoveho pohara.
uvod bol vzdy vazny, najprv smutne spravy
osud nam dokazuje, aky vie byt hravy
vtipom a smiechom sme zahnali utrapy
ze obsluha nestiha nas vacsmi trapi.
ked king-kong si da pohov a pavian ztichne
bucham prstami do klavesnice v melodickom rytme
slova plne zazitkov posielam obratom
nikomu inemu nez zucastnenym kamaratom.
v utorok zistime co vsetko sa stalo
kolko skocil skokan, kto prvy odisiel
kto s kym sedel a co sa vlastne dialo
a aj napriek slubom kto vobec neprisiel.
a ked sa konecne v stredu tyzden zlomi
zacinaju mnou lomcovat vikendove sklony
dohodneme dvaja kde budeme sediet
a potom ostatnym dame rychlo vediet.
sobota sa blizi, ventilovat treba
v kruhublizkych priatelov, to nie je ziadna veda
VHV ci Stastna ci Sedem divov sveta
bavit sa a smiat sa, to je moja meta.
vo stvrtok a piatok zistujeme stavy
kto kazdy jehory z nekvalitnej stravy
nie je mozne aby boli vsetci zeleni
a to mi zaruci, ze nebuem doma cumiet do steny.
konecne sobota, party sa zacina
tradicnym startom, poharom piva
dvaja ci desiati na tom nezalezi
chcem tento den v spolocnosti prezit
po nejakom ase ma prestalo bavit
organizovat, o stretnutie sa snazit.
poniektori si asi prestali vazit
co sa nam po vikendoch podarilo zazit.
a tak radost strieda hnev
pred "nadejou" uz ziaden spev
ani "stereo" ani jeden "cert"
vlastne ani penazi uz pomaly niet.
kde sa ten hnev vo mne berie
skoro kazdy z nich ma tak trochu serie
ten je prec, ten sa uci a tamta sa nikdy neozve
nevolate mna, nevolam ja vas...
...len tolko k mojej odozve.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)