Thanks folks!

Ďakujem Vám priatelia, že ste si spomenuli. Veľmi ma to potešilo.

Prvá polievka

Ha! Konečne som nabral dosť odvahy, aby som uvaril svoju prvú polievku. Vlastne to bol kurací vývar, ale podaril sa. Píšem si ďalšiu čiarku a začínam sa pripravovať na ďalšiu výzvu, ktorá zatiaľ ostala nezdolaná. A tou je upiecť koláč.

A tu je postup pre takých amatérov, ako som ja :)
Cibuľu pokrájame na drobné kúsky a opražíme na oleji vo veľkom hrnci.
Potom tam pridáme kurča, zalejeme ho vodou a hrniec zakryjeme. Na veľmi slabom ohni varíme asi 2 hodiny.
Na hladine sa objavia nečistoty :), ktoré pozbierame sitkom alebo lyžičkou.
Kurča z vývaru vyberieme a môžme ho na 20 minút dať do rúry opiecť. Je výborné s grilovacím korením. Vrelo odporúčam.
Z hladiny pozbierame nečistoty, ktoré po kurčati ostali.
Pripravíme si zeleninu: mrkva, kaleráb, petržlen a dáme do vývaru a povaríme asi hodinu. A kľudne môžte prihodiť aj zeleninový bujón.
Potom pridáme korenie. Celý piper (niekoľko tých čiernych guličiek), soľ, petržlenová vňať, čierne korenie (mleté), podravka na dochucovanie. A povaríme ešte hodinku, kým nie je zelenina mäkká.

Dobrú chuť :)

Z filmu

Three Rings for the Elven-Kings under the sky,

Seven for the Dwarf-Lords in their halls of stone,

Nine for Mortal Men doomed to die,

One for the Dark Lord on his dark throne

In the Land of Mordor where the Shadows lie.

One Ring to rule them all, One Ring to find them,

One Ring to bring them all and in the darkness bind them

in the Land of Mordor where the Shadows lie.

Páčilo sa mi:

Kto prežil, nezabudne.
Kto neprežil, nepochopí.

Myslím

V práci. Tu mi to celkom ide. Myslím na myslenie. Myslím, že mi celkom ide myslieť v práci. Rozmýšľať nad tým, nad čím sa inde rozmýšľať nedá. Napríklad dnes som myslel na to, čo sem napísať. Ale zjavne som rozmýšľal pridlho. Aspoň mi zbehol čas.

Idem sa chváliť. To mi ide najlepšie.

25.10.2011 23:35

- ešte 25 minút a uplynie 31 deň abstinencie. A priznávam sa, že začínam veriť tým rečiam, že bez cigarety je svet krajší. Cítim sa výborne, mám oveľa viac energie a usmievam sa :) Mám viac rád, menej nenávidím. Teším sa.
Dokonca aj v práci sa to zlepšilo. Riadim sa heslom: "Nič nenaserie šéfa viac, ako úsmev na tvojej tvári." Vyzerám síce ako blbec, ale mne to nevadí :)
Takže... Prvý mesiac za nami, tešíme sa na ďalší.

A ešte jedna perla na záver:

Ja: "Vedúci, som myslel, že najprv vypálim kusy, ktoré idú na ohyb."
Vedúci: "Ty tu neši od teho, žeby ši rozmyšľal. Ty ši tu od teho, žeby ši robel."

O hodinu:
Vedúci: "To čomu ši toto paľel?!"
Ja: "Šak ste mi kazali..."
Vedúci: "Jak ja som ci kazal, ja som ci nič nekazal. Naco sce tu? Vy vobec nerozmyšľace?"

Sen

Sníval sa mi sen. Nebol to obyčajný sen. Príliš reálny. Očakával som ho, ale nerátal som s tým, že príde tak skoro. Nebol som pripravený. A keď som sa ráno zobudil, mal som pocit, že som sklamal všetkých, ktorí mi verili. Ale najviac sám seba. Ani len netuším čo sa v tom sne dialo, dej mi úplne unikol. Bol zahalený v modrom dyme cigarety vychádzajúceho z mojich úst. Na tom sne bolo neobyčajné to, že každý šľuk bol presne taký, aký si ho pamätám. Dokonca som mal pocit, že mi aj ruky smrdia ako keby som práve zahasil špak. Najhoršie na tom je, že si nie som istý tým, či to bol len sen.
Ale som si istý, že som si nezapálil.

Viva la Turkey

28.9.2011: 1. deň

V krátkosti to zhrniem. Jedla oveľa viac, než vládzeme pojesť. Pitia habadej. Sladké, zmrzlina, slané, mäso, zelenina, ovocie... veľa, veľa. Každý si príde na svoje.
Bolo by to úplne super, ale... Koľko jazykov ovládaš, toľko krát si človekom. Smola pre nás, pretože neviem po nemecky, po rusky, ani po poľsky. Po turecky neviem ani utekať. Lenka na tom bola trošku lepšie, nemčinu sa chytala. Zo všetkých zamestnancov sme stretli dvoch, ktorí vedeli po anglicky (teda s dzindzíkom troch).  Enywej.... Únava z cesty si vyžiadala svoju daň.

29.9.2011: 2. deň

Deň sa začal výborne. Po hygiene sme sa stretli s česky hovoriacou delegátkou, ktorá nám vysvetlila, ako to v Turecku funguje. Vlastne všetko je zadarmo, zákony sú na to, aby sa porušovali a neorganizovaný chaos je tu bežný, ako cigáni u nás. Ráj na zemi.
Po raňajkách sme sa rozhodli, že deň strávime pri bazéne. Počasie výborné. Pivo horkejšie ako Šariš. Bol som sa vykúpať v mori. Voda je úžasná... Jediná starosť je, aby sme stihli jedlo :)

30.9.2011: 3. deň
 
Vytešovanie sa z dovolenky stále nepominulo. Dnes bolo hlavným bodom na programe vymeniť karty za hotelové ručníky. Načo ničiť svoje, že? Hneď pred tým raňajky a hneď potom na lehátka k moru. Voda bola slanšia ako naša soľ. Ale čo sa teploty týka, veľmi príjemná. Po dlhom presviečaní sa Lenka nechala užobrať na "Parasailing". Kratučký výlet, kde sú dvaja pripútaní k padáku a ťahajú ich za motorovým člnom. Výška cca 30 metrov nad morom. Raz za život treba skúsiť :)  Celkom som sa na atrakcii bavil a manželka (na ktorú som veľmi hrdý) prekonala svoje 2 najväčšie fóbie. Strach z výšky a vody. Po obede sme sa presunuli slniť k bazénu, ale ešte pred tým sme sa boli prejsť pred hotelom. Navštívili sme drobné obchodíky s rôznym tovarom :)
Večer (tak ako každý večer) sme sa zúčastnili programu organizovaného hotelom. Dnes nám predstavovali "Akrobatické čísla". 1. číslo malo 30 minút a bol to brušný tanec. Hrozná nuda. Potom sa to trochu zlepšilo, ale žiadna výhra.  Každopádne som sa bavil keď toto "akrobatické číslo" predstavovali publiku, ktoré z 90% pozostávalo z Ruských divákov vediacich o atletike skoro všetko. Určite ich dostalo, že medzi akrobatické čísla patrí aj brušná tanečnica.
Nevadí. Zajtra sa to môže zlepšiť. Nevieme sa dočkať...

1.10.2011: 4. deň

Ráno sa začalo miernym bojom. Raňajky verzus spánok. Hlad napokon zvíťazil. Pofotili sme všetko, čo doteraz pofotené nebolo a skončili sme (ako inak) na lehátkach pri bazéne. Trochu sa rozfúkal vietor, ale aj tak bolo dosť horúco. Po obede prišla večera a po nej sme testovali Wi-fi pripojenie v Lobby bare. Len na mobile, ale stačilo to.
Večerné predstavenie bolo zábavnejšie ako to predošlé. Pár scénok sme natočili. A potom prišiel nežiadúci hosť každej dovolenky. Nevoľnosť a Dead Metal v bruchu ma donútili zavrieť sa a nevyliezť, kým Hirošima nepadne. Snáď udržíme mier až do rána....


2.10.2011: 5. deň


Dnešné dopoludnie sa nieslo v znamení prehánok až búrok aj keď bola jasná obloha a cez 30°C. Suché pečivo na raňajky a ryža na obed napravili počasie. Síce pocit bol nepríjemný, ale procesy sa zastavili. Dnešný deň nebol vínimočný. Dokonca ani večerné "Magic" predstavenie veľmi nezaujalo. Zajtra nás čakajú nákupy...




3.10.2011: 6. deň


Myslím, že za predošlých pár dní sme dospeli k rutine. Raňajky, lehátka, obed, lehátka, večera, večerný program, izba...
Trošku sme to zmenili. O 12tej nás čakal výlet. Najprv sme išli do zlatníctva. Celkom pekné a veľké. Potom do obchodu s kožušinami. Videli sme značkové výrobky za značkové ceny. Potom výlet do mešity a nakoniec nás vzali na obrovské trhy v meste Manavgat. Bol to zážitok.
Prístup predávajúcich, hádanie sa o cenu, proste paráda. Vrátili sme sa okolo pol šiestej večer. Posledné jedlo boli raňajky, takže sme boli riadne hladní. Večera až o 19:30. V bruchách nám hrala Apokalypsa (všetko sa rútilo, konec šveta). Po večere sme zistili, že hotel si prichystal tanečný program. To nás nezaujalo, tak sme ostali na izbe. Zajtra máme veľa práce, treba ísť skoro spať...

Viva la Turkey

Úvod: Cestovanie

27.9.2011 - cestovná horúčka sa môže začať. Kúpou plaviek sa končia prípravy na balenie. Samotný proces balenia netrval dlho, veď na 8 dní All Inclusive sa veľmi baliť netreba.
Svadobnú cestu sme si naplánovali s odletom z Bratislavy, pretože v tom termíne už z Košic do Turecka nič neletelo (Iba ak hmyz). Takže autom do Kysaku na stanicu a potom vlakom do BA. Z BA letecky do  Turecka, busom na hotel, pešo na pláž, zadkom na lehátku (Horkýže na lehátku mám). Ale pekne po poriadku.


Cestovanie, najväčší nepriateľ dovolenky (hneď po škaredom počasí).
13:30 - do auta sme naložili kufor a vaky (spisovne plecniaky - čudné slovo) (ďalej len batožina) a hor sa do Kysaku. Vlak prišiel presne.
14:21 - naskakujúc do vlaku vydali sme sa napospas železničnej trati. I. trieda v rýchliku nevyzerala zle, ale v kpé v II. triede bolo viac súkromia (podľa mňa). Najhoršie zo všetkého bolo stráviť aj čo najkratší čas na toalete. Gádžo z východu štvrtý krát vo vlaku. Na 1. pokus som sa na záchod ani nedostal. Nevedel som otvoriť dvere. Ale 2. krát sa mi to už podarilo. Bolo jasné, že tam predo mnou bol nejaký chlap. Enywej... Tú dosku sa mi dole aj tak dávať nechcelo. Zaujal som pevný postoj, aby som trafil cieľ aj pri váčšom natriasaní. Tá úľava...
Keď som sa vrátil na miesto chcel som mať túto cestu už za sebou, byť čím skôr v BA.
20:05 - na hlavnej stanici ma chcenie byť v BA veľmi rýchlo prešlo. Hluk, chaos, neporiadok. Vítajte v našom hlavnom meste.
20:20 - keď sme došli na letisko, zistili sme, že lietadlo odlieta až o 02:00. Takže 5 a pol hodiny čakania. Celkom to zbehlo. V bare mali telku a išla Liga Majstrov.
Konečne otvorili CHECK-IN. Všetko prebehlo hladko, bez akýchkoľvek problémov.

  

02:00 - keď sme mali kontroly za sebou a čakali sme pred poslednými dverami, ktoré viedli z letiska do lietadla, ozvalo sa medzi cestujúcimi, že lietadlo bude mať 4 hodiny meškanie. Ale našťastie nás pustili do lietadla skôr. Aj tak sme už meškali.
05:30 - (04:30 na Slovensku) - let trval približne 2 hodiny a 20 minút. Vyčerpaných a hladných nás na letisku privítal delegát cestovky a prezradil nám, že izby v hoteloch budú k dispozícii až o 14:00.
07:30 - Dorazili sme na hotel. Zobrali nám kufre do veľkej uvítacej sály, kde bola recepcia. Odovzdali sme pasy, dostali sme na ruky hotelové náramky a so slovami vaše all inclusive již múžete využívat dle libosti sa s nami delegát rozlúčil.
08:00 - prešli sme sa po hoteli. Našli sme reštauráciu a zaliezli sme do vnútra. Nech som bol akokoľvek hladný, nedokázal som do seba dať nič iné než melón. Po krátkom občerstvení sme sa prešli areálom a skončili sme na pláži. Nezabralo nám to viac ako 30 minút.
08:50 - usadili sme sa v Lobby bare, dali sme si pivo a čakali sme na voľnú izbu.
09:50 - presunuli sme sa do haly kde bola recepcia a čakali sme na voľnú izbu.
10:30 - všimol si nás ten "dzindzik" čo nám vzal kufor a pýtal sa, či už máme izbu. Totiž zaspávali sme v uvítacej hale hotela, čo asi nebola dobrá vizitka a chceli nás odpratať čím skôr. Takže ten dzindzik nám vybavil izbu, zaviedol nás tam, poučil nás o klíme a minibare a zasa odišiel.
10:50 - a dovolenka sa mohla začať...

Koniec

Koľko krát som už chcel prestať a nikdy sa mi to nepodarilo. BullShit! Zjavne som nechcel prestať, keď sa mi to nepodarilo.
Verím, že tento "pokus" bude iný. Dnes je 19ty deň bez cigarety. Nechcem sa chváliť, chcem sa len podeliť o včerajší/dnešný zážitok.
Včera večer som prežil "8my deň abstinencie". Veľa ľudí, ktorí prestávali fajčiť, vraveli, že ten 8 deň je zo všetkých najťažší. Dám si len jednu, poslednú, len pre "chuť" a potom to už nechám tak. Táto veta mi nedala pokoj celú noc. Ale vždy, keď som myslel na to, že si zapálim, radšej som sa najedol, napil, aby som na to prestal myslieť. Pomohli mi lízatka :)
Takže prežil som aj to, čoho som sa najviac bál. Nudu. Čas, keď netreba nič robiť, len čakať. Vtedy som fajčil najviac. V práci na nočnej smene, keď niet nikoho, kto by dával pozor, keď príde nuda, dlhá chvíľa.
Takže môžem o sebe tvrdiť, že sa zo mňa pomaly, ale isto, stáva abstinujúci fajčiar. A keď sa z čísla 19 stane 365, budem hovoriť o úspechu a verím, že počet abstinujúcich dní bude len rásť.

You and Me

Nový život. Nový blog. Nový pohľad na svet. Až tak veľa sa toho nezmenilo, ale myslím si, že sa sem nový začiatok celkom hodí. A preto by som chcel, aby prvý príspevok na blogu bol práve spojený s novým životom, ktorý spočíva v tom, že už nerozhodujem JA, nemyslím JA, nie som JA, ale rozhodujeme MY, myslíme MY a samozrejme sme MY.

Tak. A toto je naša svadobná pesnička. Prvý manželský tanec. Prvé spoločné kroky. Vlastne od tejto chvíle bude veľa vecí prvých. A verím, že ich bude čím ďalej, tým viac.