Postrehy I.

Ponúkam Vám krátke zhrnutie včerajšieho večera, ktorým sme odštartovali sezónu čajíkov a vareného vínka.


Nu... Vínečkom sme zahájili vinovatú otváraciu sezónu. Fandili sme do poslednej minúty, ale s ďalším dňom a náletom nepriateľov hmyzu sme sa pobrali. Niekde medzi tým sme boli strieborní, ale sýti a trochu podnapití. Aj smetia bolo dosť. Výherný večer to bol. Ďakujeme mu, jemu.

Cha!

Moje nové bežecké botasečky... Už žiadne výhovorky, bude sa chodiť behať!

Beh za život

Pred niekoľkými dňami som dostal pozvánku na bežecké podujatie. Preštudovať podrobnosti a vyjadriť sa kladne k účasti bolo cieľom, len bolo treba nechať si nejaký čas na vyjadrenie. Keď sa mi podarilo osloviť niekoľkých ďalších, bolo treba dohodnúť organizačné záležitosti typu presun zo Sekčova na miesto konania, kto s kým v akom aute pôjde, a tak.

Podujatie s názvom Beh za život sa malo konať a aj sa konalo v nedeľu. Nuže dohodli sme sa tak, že všetky veci organizačného charakteru vyriešime, ako inak než pri lahodnom moku. Nechceli sme to preháňať, aby sa ľahšie behalo. Aj keď poniektorí z nás v sobotu riadne miešali, v nedeľu podali fantastické výkony.

Nedeľa. Niečo pred desiatou (čiže medzi raňajkami a obedom). Najvyšší čas sa ísť zaregistrovať, vyfasovať číslo a čakať na štart. Ešte spoločné foto a môžme ísť na to.

 Po príhovore chudého pána z Markízy (ktorého som mimochodom videl prvý krát v živote (asi preto, že nesledujem Markízu)) a čestnom kolečku pána primátora s vedením nemocnice, sme plánovali vydať sa na trať. Ivuľ pomohla ešte aj ďalšou troškou. Ako jedna z 26 darcov naplnila sáčok svojou vlastnou krvou (samozrejme za pomoci lekárskeho personálu) a pripojila sa spolu s Lenkou k nám. Lenka si bola nafasovať ešte jedno štartovné číslo, veď kráčala za dvoch. Teda za dve. Zuza s Romanom a Martin krúžili na trati od začiatku. No a Ja s Rudom sme sa rozhodli ísť na trať až keď papaláši absolvujú to svoje kolečko. Peťo sa k nám pripojil hneď po tenise a Ivuľ v priebehu dňa bola pre posily, a tak spolu s mamkou a pšikom Cindy pridali pár kôl.

GPS Excellent, muzika baví, počasie príjemné, let's poďme. A tak sme sa vydali na trať. Bežalo sa ozaj výborne. Účastníkov pribúdalo, kolečiek tiež. Niektorí behajúc, iný kráčajúc prišli podporiť dobrú vec. Oficiálne za každé odbehnuté, odkráčané, proste absolvované kolo ČSOB nadácia darovala nemocnici J.A.Reimana v Prešove 1 euro. Predošlé podujatia v Bratislave (400 účastníkov a 2424 kôl) a Banskej Bystrici (420 účastníkov a 3214 kôl) boli motiváciou pre Prešovčanov neostať zahanbení a pokúsiť sa vyrovnať (ak nie prekonať) predošlé výsledky.

A že či sa nám to podarilo. 842 registrovaných účastníkov absolvovalo spolu 8502 kôl. Treba vyzdvihnúť niekoľkých jednotlivcov, ktorí ozaj prekvapili. Všade som sa dočítal o 77 ročnej babke, ktorá odkráčala v 77 sukniach poctivých 18 kôl rezkejším tempom, ale okrem nej sa na trati ukázali aj iní. Mená nie sú dôležité a keďže nikde som o nich nenašiel ani len zmienku, tak som sa rozhodol venovať im priestor aspoň tu. Všetkým zúčastneným ďakujem za príjemne strávenú nedeľu.

Tu je oficiálny link podujatia + zhrnutie.
http://www.csob.sk/o-nas/profil-spolocnosti/podporujeme/csob-nadacia/csob-okruh-zdravia
Ďalší článok + fotky z podujatia:
http://pis.sk/clanok/10770/foto-okruh_zdravia_pre_podporu_presovskej_fakultnej_nemocnice.html

Športové aktivity 3/2012

Telefonát

Včera večer mi volala nejaká pani. Vraj je z agentúry a robí prieskum na jedlo a že či mám čas na pár otázok. Samozrejme o jedle veľmi rád pokecám, a tak sme sa dali do rečí.

Začala z ostra. Vraj či som ovplyvnený reklamou, čo sa jedla týka. To sme asi všetci. Či kupujem skôr jedlo v akcii alebo nezáleží na tom, či je zvýhodnená cena.

Každopádne najviac zo všetkých ma zaujala posledná otázka:

Myslíte si, že by rómovia mali dostávať jedlo namiesto dávok?

A tu začala naša veľmi krátka debata :)

Myslíte si, že by rómovia mali dostávať jedlo namiesto dávok?
"NIE!" (Pani bola mierne zaskočená, a tak sa v úžase pýtala ďalej)
Myslíte si, že by rómovia mali dostávať peniaze a nie jedlo?
"NIE!"
Aha, chápem (smiech).
Tak Vám veľmi pekne ďakujem za Váš čas a prajem príjemný zvyšok dňa.


Je pravda, že taký telefonát sa veľmi slovami opísať nedá, každopádne slečna bola naladená na tej istej vlne čo sa týka rómskej otázky.

Snáď som nebol posledný s takou odpoveďou :)

A pre tých, ktorí ma nepoznajú:

Nie som rasista. Farba pokožky nie je faktor, podľa ktorého sa mení moje správanie k ľudom. Len nemám rád darmožráčov, ktorí plačú, že nemajú, ale robiť nepôjde, radšej ukradne.