syrek

cas velkonocnych sviatkov. vytiahol som recept od mamy na syrek. recept je kratky a veeeelmi jednoduchy, a tak som sa rozhodol podelit sa :) tak podme na to:

ingrediencienciencije:
10 vajec, 1 liter mlieka (dal som polotucne), sol, piper, petrzlenova vnat, vegeta, sietka/gaza, nitka

ja som dal tieto suroviny, ale korenie je na dochutenie, takze kludne experimentujte podla vlastnej chuti. mozno trosku oregana by tomu dodalo zaujimavu chut.


riisipt:

10 vajec vyfuuuukneme do nadoby (a ked sa nam skrupiny nerozbiju, tak ich dame polovicke, ktora ich pekne ozdobi na velkonocnu temu). do tej istej nadoby vlejeme liter mlieka a pridame vsetky ostatne prisady (mnozstvo prisad je podla vlastneho uvazenia a chuti). jedina zasada, ktoru treba dodrzat je pomer vajec a mlieka. pome dalej. miesame a miesame (znamena, ze miesame stale stale stale bez prestavky) az kym sa v hrnci nezacnu robit hrudky. najlepsie je zacat miesat habarkou (vid obrazok) kym sa vajcia uplne nezmiesaju s mliekom. potom varechou. nakoniec hmotu zlejeme do sietky, stiahneme nitkou a nechame odkvapkat cca 12 hodin :) potom uz len nakrajat a zjest :)

endzoj :)


habarka:

rozdiel

sportova sprava o tom istom, podana rozdielnym sposobom, vyzneje odlisne, a teda nie je tym istym... uhol pohladu je velmi dolezity. priklad:

stv1: gaborik absolvoval svoj prvy trening po zraneni klucnej kosti, ktore sa velmi dobre hoji. dokonca uz aj striela lahke puky. do konca tyzdna sa rozhodne ci pocestuje na ZOH alebo nie.
markiza: gaborik sa zucastnil treningu. na ZOH s najvacsou pravdepodobnostou nepocestuje, pretoze strely, ktore vyslal na branu boli velmi slabe.

Hups

Taky krasny odkaz nam nechali veduci vyroby.

Sad but True

 

MILAN LASICA: Realita súčasnosti ...

Ryba, jedlo žobrákov, ako sa niekedy na bratislavskom trhovisku hovorilo, sa stala luxusnou lahôdkou. Kuracie zadky, ktoré sme hádzali psom sa začali predávať s kúskom chrbta v honosnom balení s hrabákmi a krkmi ako delikatesa.
Kvalitnú vodu z vodovodu, sme vymenili za sladké presýtené žbrndy. Rohlíky sa scvrkli o polovicu, kyslé mlieko sa nedá doma vyrobiť, pretože vznikne jedna smradľavá
odporne zapáchajúca tekutina, ktorú udržíte v ústach len dovtedy, kým ju rýchlo nevypľujete, a to kamkoľvek! Všetko, čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju hodnotu-tradíciu, sme vlastne vymenili za drahé šmejdy v načačkanom
obale. Sú tu aj dobré veci. Lenže, čím ďalej tým je ich menej a treba ich poriadne dlho
hľadať. Hľadať, premýšať, čítať nečitateľné návody a obsahy, ktoré nemáme šancu vidieť, ak sme si nepribalili lupu. Ulice sa nám zaplnili Bratislavčanmi z Číny, Thajwanu či Vietnamu. Cez reklamy si nevidíme špičku nosa. Chodníky a prechody sú plné stojacich áut. Exekútor dopisuje adresu a správca domu hádže do schránky
vyúčtovanie s tučným nedoplatkom. Žijeme v pomyselnom blahobyte. Máme dva aj tri telefóny, internet, televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba. Zákazy, príkazy, nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva rozumieť a vyznať sa v nich, je priam nemožné. Kamery nás sledujú na každom kroku. Kdekoľvek sa pohneme, sme pod kontrolou. Všetko je evidované, zaznamenané, a to všetko pre našu bezpečnosť."Každá správa, každá pošta, každý telefonát, každá platba, každý mail, každý, niekedy veľmi súkromný pohyb, je pod organizovaným dohľadom. Kedykoľvek sa dá vybrať z archívu ako zbraň, ktorá je pripravená na okamžité použitie proti nám. Zaujímavé je, že aj pri takomto špicľovaní dochádza k trestným činom o akých som
nemal v minulosti ani potuchy. Drogy, prepady, násilie, výpalníctvo, vraždy, sa stali bežným sprievodným javom tejto "slobodnej" doby. Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo po nás rôzne inštitúcie, ako banky, mobilní operátori a pod., požadujú. Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorý sa určite na ulici nenarodil.
Môžeme vidieť žobrákov, ako im trčia nohy z kontajnera, aby sa natiahli za prázdnou fľašou, či noblesné hotely pre psov aj s vlastnou webovou stránkou, lekárom a kaderníkom. Môžeme sledovať zložité operácie svojich psích miláčikov priamo na internete. A ak sa nám náhodou náš drahý psík stratí, okamžite sa oňho postarajú v útulku aj s lekárskou starostlivosťou. Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani pes. Stávame sa číslom daňového úradu či sociálnej poisťovne. Kde sa podeli hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je niečo viac, ako len strohé konštatovanie ? Hrôza, čo sa tu udialo za tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami. Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž. Nesmieme dať po zadku vlastnému dieťaťu, ak nechceme mať problémy s úradmi. Sledujeme stupídne, nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televízne stanice, kde seriály bez konca nahradzujú kultúrne vyžitie určitej skupine nevedomých a možno aj nevidomých ľudí. Ale čo tá druhá polovica? Nemá šancu fungovať dôstojne, bez toho, aby jej boli podsúvané podobné stupídnosti? Ak je toho málo, môžeme si pozrieť Superstar a tam nás pošlú verejne do
riti aj s posmešným komentárom. Nádhera a vďaka za ten kultúrny a hodnotný zážitok, ktorý nám za lacný peniaz podsúvajú ako duševným mrzákom niektoré televízie.
Nehovoriac, aké celebrity tam má možnosť človek vidieť . Kde že by mali na nich takí umelci, ako p. Króner, Dibarbora, Huba. atď., čo sa celý život usilovali, aby predviedli ten najlepší herecký-umelecký výkon, aby zanechali v divákovi ozajstný zážitok. Rozdiel je len v tom, že títo herci s umením žili celý svoj život. Žili pre umenie a srdcom umenie tvorili. Kupujeme cigarety, ktoré nám zakázali fajčiť tam, kde sa fajčiť
vždy mohli. Okrádajú nás ako malé deti na piesočku a z každej predanej krabičky nám jednu-dve vytiahnu už ešte pred predajom. K lekárke chodíme s platobnou kartou, alebo s peňaženkou v ruke. Bavíme sa ako roboti, keď jeden rozpráva o živote a druhý
hľadí do počítača. Formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným ľudským vnútrom a presvedčením nič spoločného. Letákmi, ktorými sú upchané vchody bytoviek, nás lákajú do obchodov. Dobre nás neprosia, aby sme nakúpili len u
nich. Keď sme však zaplatili "u nich", nestačíme sa diviť, ako musíme kmitať a hádzať svoj nákup do tašky. Hneď je jasné, kto je tu pánom a kde ich zdvorilosť skončila.
Môžeme povedať svoj názor. Slobodne, demokraticky sa aj vyjadriť. No, k čomu to je, keď to nie je nič platné! Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom. Je len pár jedincov, ktorým je to jedno, a tí žijú aj tak mimo nás
a v anonymite. Nie som sám, komu to všetko už začalo vadiť. Niekde sa stala chyba-veľká chyba, ktorej náprava bude trvať veľmi dlho. Svet ochorel a my v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním! Socializmus nebol dobrý, ale takáto demokracia nie je o nič
lepšia. Možno až nástup duševných chorôb, depresií, samovrážd, naštartuje proces triedenia, ktorý nás položí na kolená, keď to už prestaneme zvládať. A čo ďalej?
Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič spoločného. Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je viac proti nám ako pre nás. Je tak oklieštená zákonmi a právami tých druhých, že je v podstate otvorom neprávosti, zločinu, podvodom, že jej existencia mi pripadá ako aura. Kdesi je, ale nevidím ju. Je
mimo mňa. Želám si stretnúť človeka - priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a
celým srdcom sa tešiť novému dňu. Chcem mať okolo seba úprimných ľudí, ako tomu bolo voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta, ktorého prvá otázka nebude smerovať k materiálnym veciam, ale opýta sa ma : Ako sa máš? Ako žiješ? Zájdeme si
spolu niekam sadnúť? Kamaráta, ktorého v polovici debaty nevyruší zvonenie mobilu a nebude musieť odísť. "Vieš, tento telefonát bol tak dôležitý, že ak by som to nezobral, mohlo by ma to stáť prácu." Ovládol nás strach a v tom strachu žijeme svoje každodenné životy. To je fakt a skutočná realita tohto novodobého, demokraticky pokazeného sveta. Ďalšieho pokusu, ktorý príde , keď sa to už celé nebude dač
udržať, sa chvála Bohu nedožijem. Hoci rád by som sa toho dožil - možno.

Milan Lasica

A vraj na jednej lodi...

Dostalo sa ku mne info, ktore vyrok "sme jedna firma, sme na jednej lodi" uplne popiera. Zjavne pracovnici vo vyrobe a najma ti, ktori pracuju nie len hlavou, ale aj rukami su na tej ospevovanej lodi otrokmi v podpalubi nuteni veslovat ked nad nimi pleska bic. Samozrejme neratam vedenie firmy a administrativu, pretoze to je ina liga. Ale robotnik na tej istej urovni ako my ostatni ma aspon nieco viac ako zbytky. Kazdy zivnostnik v konecnom dosledku ked nerobi nezarobi. Ci uz ide o zdravotny problem alebo dovolenku. U nas au aj taki, ktori maju 2 tyzdne dovolenky preplatene.

To, ze nemame odmeny lebo medved, aj ked na odmeny inych sa peniaze najdu, na to som si uz zvykol, ale preco som hodeny do jedneho vreca s takymi, ktori maju vyhody oproti mne, to sa mi predychava tazsie.

Ano, dostanete 15 dni preplatenych ako keby ste boli v praci, ale ostatnym zivnostnikom to nehovorte. Dostanete aj polrocne aj koncorocne odmeny, ale pred ostatnymi ticho. Vyhovorime sa.

Mali sme dostat odmeny za vykonanu pracu, ale povedali nam, ze az ked prejde polrok. Cizeck julovej vtplate. Teraz sa obhanaju velkou reklamaciou. Myslia si, ze medzi vrchnostou nie su taki, co sa pridu chvastat k otrokom.

Proste sukromny sektor.

Dakujem volicom, ze umoznili vlade posrat to, co tahalo tento stat. Ved naco su nam peniaze. Hlavne ze oni maju...