6,50 - príchod - ospalé štvrtkové stretnutie s ďalšími dvoma, ktorí absolvujú toto dobrodružstvo so mnou. Do siedmej pribudli ešte traja. Presne šesť ľudí, presne dva teamy na nohejbal. Pri pohľade na spoluhráčov a predstave ich športového výkonu som sa zaškeril.
7,05 - otvorenie atrakcie - zážitkuchtiví nohejbalisti sa rozbehli k pokladni a kúpili si lístky. Ja som mal vstupenku vybavenú vopred, takže som sa neponáhľal. Podal som ju miestnej revízorke, ktorej výraz tváre sľuboval kľudný priebeh. Klamanie telom a tvárou som však už párkrát zažil a preto som bol pripravený aj na prekvapivé momenty.
7,15 - prvé kolo - ďalšia z organizátoriek si zavolala tých, ktorí získali lístky v predpredaji. Poučila nás o priebehu jazdy na tejto strašidelnej dráhe. Revízorka nám štikla lístky, otvorila celkom šikovne zamaskované dvere a všetci štyria sme vstúpili do tmy. Ešte som si stihol všimnúť, že záujemcov pribudlo.
8,05 - občerstvenie - prehliadka panoptika prebiehala v kľude, len sem tam sa ozval výkrik. Zrazu sa v mojej blízkosti objavila usmievajúca sa pani, ktorá mi zdarma ponúkla misku sladkej vody. O tomto občerstvení ma už informovali moji známi ... a nebolo to až také hrozné. No ďalšiu misku zdvorilo odmietnem.
9,05 - druhé kolo - znova štiknutie lístkov. Asi tu veľa ľudí podvádza. Záujem bol obrovský. Počas vchádzania do druhých dverí bolo jasne vidno pomerne dlhý zástup ľudí. Počet výkrikov stúpal, sem tam sa ozval aj plač. Ľudia reagovali rôzne. Aj preto je svet pestrý, hoci niekedy ho vidíme sivo.
10,15 - tretie kolo - vraj posledné štikanie. Nasledovali tretie dvere. V rade na lístky ostalo už len zopár potmavších bytostí.
10,30 - odchod - vyzeralo to tak, že je po všetkom. Bol som sklamaný, očakával som niečo strašnejšie, niečo, čo by ma dokázalo vydesiť. V duchu som ľutoval stratený čas ... a vtom to prišlo. Vraj sme boli celý čas sledovaní prístrojmi a tie rozhodnú o tom, či sa vrátime do normálneho života alebo nie. Pocit neistoty a obavy vo mne znásobilo vedomie, že výsledok sa dozviem o štyri dni, ktoré budú nekonečné. Až vtedy som naplno pochopil názov tejto atrakcie.
štvrtok 29. marca 2012
Kytica
Dnes ráno som zo skrine vytiahol starý zošit, ktorý som chcel použiť ako poznámkový blok. Položil som ho na stôl tak, že vlastne posledná strana zošita bola prvou :) Woteveeeer...
Na tej poslednoprvej strane som našiel text, ktorý som zjavne napísal ja, ale neviem pri akej príležitosti a ani prečo.
Na tej poslednoprvej strane som našiel text, ktorý som zjavne napísal ja, ale neviem pri akej príležitosti a ani prečo.
Kytica
Bola slnečná nedeľa, on kráčal cez ulicu
Už z diaľky ho videla, v ruke držal kyticu
Oproti mu kráčaš, keď v tom sa dvihne vietor
S kyticou Ti máva a zrazu kvietka nieto
Sklamaná pozeráš do diale, kde sa zlodej s korisťou pohráva
Ukryl ju medzi konáre, na inú teraz máva.
Slzy sa tlačia do očí, tak ako mraky na nebi
na strom sa snažíš vyskočiť, kiežby bol nižší, kiežby
Obloha zčernala, slnko už vidieť nie je
Plakať si začala, keď hrom v povetrí zneje
Spolu s hromom aj kytica sa vznáša, do neďalekej rieky padne
A ako silný prúd ju preč unáša, tak aj Tvoja láska mizne v nenávratne
streda 21. marca 2012
Can You Hear Me?
Videjko, ktoré so mnou vnútorne pohlo.
Takto vyzerá radosť. Neviem si predstaviť, ako by som reagoval, keby som po 29. rokoch ticha zrazu počul. Ale myslím si, že by to bolo podobné. Škoda, že sa takéto zázraky nedejú častejšie.
Čo hovorí, uráža nás?
Na stanici Disney Channel sa v anglicky hovoriacom originále seriálu Farma R.A.K. objavilo niečo, čo ťažko nazvať kvalitným filmovým počinom. Mladá dievčina v seriáli sa snaží spievať slovenskú hymnu, ktorá patrí medzi jednu z identít, jednu zo znakov republiky. Kým začiatok znie ako tak dobre, namiesto “hromy divo bijú” zaznelo to, čoho som sa pre výskyt J obával. V hymne tak v americkej verzii máme “bižu”. Nuž a celý krátky zvyšok hymny po tejto časti už bol zhluk skomolenín bez významu asi v žiadnej existujúcej reči.
Mohlo to byť myslené aj ako vtip
V USA mnoho krajín v Európe, od Československa po Rusko berú do jedného vreca. Pre mnohých sme dokonca súčasť Juhoslávie a je u nás vojna. Nedivili by sme sa preto, že aj v tomto prípade si tvorcovia seriálu pribrali do scenára slovenskú hymnu len aby u amerického publika vyvolali pocit asi podobne, ako by v slovenskom seriáli vyznela hymna Ugandy. Pokus o vtip. Tak toto aspoň cítia tí Američania, ktorí túto ukážku videli, poznajú súčasnú lacnú seriálovú tvorbu a zároveň vedia naozaj, kde je Slovakia. V tejto scénke zo seriálu je hymna uvedená ako príklad jednej dievčiny druhej, ktorá sa hlási do speváckej šou. Samotná koncepcia tejto časti scenára by mala vyjadrovať ukážku pokusu so skladbou, ktorá by mala byť v komediálnom ponímaní absolútnym zlyhaním. Pokiaľ by bola fanúšikom krajiny a venovala by sa jej v seriáli z nejakého dôvodu dlhodobo, asi by nemal nikto nič proti… Samotný výraz spievajúcej slečny, pripomínajúci momentku pred vyvracaním obedu, hovoril za všetko, ako asi vníma našu krajinu, o ktorej zrejme čítala v scenári po prvý krát v živote.
Aký je Váš názor?
Článok je zo stránky: zaujimavosti.net
utorok 13. marca 2012
Voľby 2012
Spokojní s výsledkom? Priznám sa, že ja nie. Predpokladal som, že to takto skončí, ale aj tak s tým nie som spokojný.
Na jednej strane ma teší, že poniektorí sa do vlády nedostali. Niektorí ako SNS spolu so Slotom tam už dlhšie nemajú čo robiť. 99% je tiež dosť zaujímavá strana, pri ktorej je viac otázok, ako odpovedí. Nora so svojimi kumpánmi a Braňom si z politiky robia dobrý deň. Ak by mali reprezentovať slovenský výber vo svete, určite by sme sa stali nepriehľadnuteľnými.
Teší ma aj fakt, že poniektorí sa do politiky dostali. Ujo Sulík s kolegami síce na chvoste, ale aj vďaka môjmu hlasu sú tam, kde sú. A som veľmi potešený, že sa do politiky (aj keď o nej veľa nevie) dostal ujo Matovič. Len dúfam, že to neskončí oháňaním sa detektorom lží zakaždým, keď sa mu niečo nebude páčiť. Ale držím mu palce. Nech je ako strážny pes :)
Každopádne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí boli dať svoj hlas niekomu. Nesedeli doma s tým, že nie je koho voliť alebo načo voliť keď aj tak vyhrá Fico.
A tým, ktorí zaujali stanovisko, že sa ich to netýka, že sa im nechce, niet koho alebo načo voliť, keď už je dávno rozhodnuté, chcem odkázať, že ste hlúpi. Plačete nad rozhodnutiami politikov a pritom keď máte šancu s tým niečo spraviť, sedíte doma a leníte vstať a prevetrať sa. Nenadávajte na politiku, nemáte právo. Dali ste hlas Ficovi aj keď ste svoj hlas nikomu nedali. Mali ste voliť niekoho, kto nemal šancu sa dostať do vlády. A boli by ste prekvapení výsledkom volieb.
Takže ešte raz. Veľké vďaka Vám, ktorým náš osud nie je ľahostajní. Ak nás sklamú tí, ktorých sme volili, aspoň môžme s čistým svedomím ponadávať.
Na jednej strane ma teší, že poniektorí sa do vlády nedostali. Niektorí ako SNS spolu so Slotom tam už dlhšie nemajú čo robiť. 99% je tiež dosť zaujímavá strana, pri ktorej je viac otázok, ako odpovedí. Nora so svojimi kumpánmi a Braňom si z politiky robia dobrý deň. Ak by mali reprezentovať slovenský výber vo svete, určite by sme sa stali nepriehľadnuteľnými.
Teší ma aj fakt, že poniektorí sa do politiky dostali. Ujo Sulík s kolegami síce na chvoste, ale aj vďaka môjmu hlasu sú tam, kde sú. A som veľmi potešený, že sa do politiky (aj keď o nej veľa nevie) dostal ujo Matovič. Len dúfam, že to neskončí oháňaním sa detektorom lží zakaždým, keď sa mu niečo nebude páčiť. Ale držím mu palce. Nech je ako strážny pes :)
Každopádne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí boli dať svoj hlas niekomu. Nesedeli doma s tým, že nie je koho voliť alebo načo voliť keď aj tak vyhrá Fico.
A tým, ktorí zaujali stanovisko, že sa ich to netýka, že sa im nechce, niet koho alebo načo voliť, keď už je dávno rozhodnuté, chcem odkázať, že ste hlúpi. Plačete nad rozhodnutiami politikov a pritom keď máte šancu s tým niečo spraviť, sedíte doma a leníte vstať a prevetrať sa. Nenadávajte na politiku, nemáte právo. Dali ste hlas Ficovi aj keď ste svoj hlas nikomu nedali. Mali ste voliť niekoho, kto nemal šancu sa dostať do vlády. A boli by ste prekvapení výsledkom volieb.
Takže ešte raz. Veľké vďaka Vám, ktorým náš osud nie je ľahostajní. Ak nás sklamú tí, ktorých sme volili, aspoň môžme s čistým svedomím ponadávať.
štvrtok 8. marca 2012
Tak som si spomenul :)
Stále sa snažím ku všetkým kontaktom v mobile pridružiť aj fotku. Doteraz som mal problém nájsť reprezentatívnu fotečku kamarátky. Ale ujo Gúgl mi poradil, aby som navštívil stránky, na ktorých som už nebol pár rokov. A čuduj sa svete našiel som presne to, čo som hľadal. Ba aj čosi naviac. A práve o to, čo bolo naviac, sa chcem podeliť.
* Priatelia su ti vzacni ludia, ktori sa ta spytaju, ako sa ti dari a pockaju aj na odpoved
Pri prečítaní tejto vety som si spomenul na našu drahú, ukecanú kráľovnu kartovej hry Lóra :)) Nemohol som prestať usmievať sa :)))) Našťastie ma nikto nevidel :)
Enywej...
Viem, že to myslela dobre, len nebolo kedy čakať. Toľko ľudí a tak málo času :)
* Priatelia su ti vzacni ludia, ktori sa ta spytaju, ako sa ti dari a pockaju aj na odpoved
Pri prečítaní tejto vety som si spomenul na našu drahú, ukecanú kráľovnu kartovej hry Lóra :)) Nemohol som prestať usmievať sa :)))) Našťastie ma nikto nevidel :)
Enywej...
Viem, že to myslela dobre, len nebolo kedy čakať. Toľko ľudí a tak málo času :)
streda 7. marca 2012
Kto hľadá, nájde?
31.3. Tak toto je deň v roku, ktorý sa stáva pre mnohých ľudí tým najhorším dňom v roku. Áno presne tak. Treba podať daňové priznanie. A keďže väčšina z nás daňové priznanie podáva na poslednú chvíľu, je jasné prečo práve 31.3. je tým dňom zla.
Každým rokom mám snahu splniť si svoju povinnosť daňovníka čo najskôr. Ale nie stále sa mi to podarí. Raz čakám na to, kedy mi človek ochotný pomôcť vypracuje daňové priznanie, inokedy kým na úradoch bude všetko fungovať. Áno áno, dávam vypracovať svoje daňové kamarátkam, pretože sám by som to určite nezvládol. Tie výrazy mi nič nehovoria.
Enywej...
Tohto roku som podal daňové priznanie pravé dnes. Aj keď vypracovane už bolo skôr. (Lenka ďakujeeeeem). A tak som sa vydal na cestu. Sadol som do auta, hnal som sa na Levočskú ako každý rok. Keď som dorazil na parkovisko a odparkoval som auto, prišiel som k vchodu do budovy. Zdalo sa mi divné, že tam nikde nie je nadpis, ktorý by informoval o sídle daňového úradu. Keď som vošiel dnu, ani na veľkej informačnej tabuli nebola ani len jedna zmienka o daňovom úrade. Nenechal som sa odradiť a vydal sa na cestu po schodoch. Veď takto to isto neminiem. Keď som dorazil na 4. alebo 5. poschodie, začínal som sa obávať, že predtuchy o tom, že daňový tu nie je sa začali napĺňať. Na dverách síce bolo napísané že Daňový Úrad II Prešov, ale všetky ostatne informácie boli zlepene a ostala po nich len stopa po lepiacej páske. Zahájil som teda zostup po schodoch, ktorý bol sprevádzaný len tými vyberanými slovami smerovanými k daňovému úradu. Samozrejme telefón som si nechal doma, takže som nemohol zavolať nikomu, kto by mi poradil, kde mam úrad hľadať. Na dverách nebola žiadna informácia o tom, žeby sa boli presťahovali, a tak mi neostávalo nič iné, len vybrať sa domov.
Hneď ako som dorazil, zapol som počítač a guuglil som, kde sa nachádza Daňový Úrad II Prešov. Ujo Guugl mi povedal, že daňový sa nachádza na Levočskej 9, kde som pred chvíľou aj bol. Zavolal som teda kamarátovi, či nevie o nejakej zmene. Ten mi povedal, že zmena bola, ale daňový by mal byt na levočskej, pretože aj guugl to vraví. Len nejaký iný vchod. Zozadu alebo zboka. Po týchto informáciách som sa tam vydal znova. Možno som niečo prehliadol. Ale po 15tich minútach blúdenia okolo budovy som sa rozhodol, že sa obrátim na človeka, o ktorom viem, že ma tieto daňové bludy už za sebou. Ten mi povedal že sa úrady DÚ I a DÚ II spojili. A že sídlo je presne tam kde bolo. Tak som mu na to povedal, že som na Levočskej a tu žiaden DÚ nie je. Skoro ma vysmial. Vraj sa to teraz všetko deje tam, kde bol DÚ I. Že tam je centrum pre klientov a že tam to vybavím.
Tak teda 3. pokus podať daňové priznanie. Zaparkoval som pod Tescom. Hľadám DÚ I. Nachádzam. Vošiel som dnu a tam fronta ľudí. Našťastie pracovníčky boli ochotné a pracovité a rad sa hýbal celkom rýchlo. V prijemnej spoločnosti som počkal asi 15 minút kým som sa dostal k pracovníčke. Ta skontrolovala daňové a skonštatovala, že je všetko v poriadku. Vytiahla veľkú červenú pečiatku, 2x buchla po papieroch a utekal som rýchlo preč.
Takže ak pôjdete podať daňové priznanie v Prešove, tak bez ohľadu na to, pod ktorý z dvoch úradov ste patrili, choďte na Hviezdoslavovu 7 (Pod OD Tesco. Oproti DÚ je materská škôlka) Vojdite do braný a hneď ako to bude možné, zabočte doprava. Prejdite až na koniec parkoviska a tam vás už šípky budú navigovať.
A prešovským informačným kanálom by som chcel odkázať, žeby nebolo odveci o tejto udalosti, akou je spojenie dvoch daňových úradov v jeden, informovať verejnosť v širšom rozsahu. A taktiež by nebolo odveci nechať kontakt na starom sídle DÚ II pre tých, ktorí sa o tejto zmene dozvedia až vtedy, keď tento úrad navštívia
Každým rokom mám snahu splniť si svoju povinnosť daňovníka čo najskôr. Ale nie stále sa mi to podarí. Raz čakám na to, kedy mi človek ochotný pomôcť vypracuje daňové priznanie, inokedy kým na úradoch bude všetko fungovať. Áno áno, dávam vypracovať svoje daňové kamarátkam, pretože sám by som to určite nezvládol. Tie výrazy mi nič nehovoria.
Enywej...
Tohto roku som podal daňové priznanie pravé dnes. Aj keď vypracovane už bolo skôr. (Lenka ďakujeeeeem). A tak som sa vydal na cestu. Sadol som do auta, hnal som sa na Levočskú ako každý rok. Keď som dorazil na parkovisko a odparkoval som auto, prišiel som k vchodu do budovy. Zdalo sa mi divné, že tam nikde nie je nadpis, ktorý by informoval o sídle daňového úradu. Keď som vošiel dnu, ani na veľkej informačnej tabuli nebola ani len jedna zmienka o daňovom úrade. Nenechal som sa odradiť a vydal sa na cestu po schodoch. Veď takto to isto neminiem. Keď som dorazil na 4. alebo 5. poschodie, začínal som sa obávať, že predtuchy o tom, že daňový tu nie je sa začali napĺňať. Na dverách síce bolo napísané že Daňový Úrad II Prešov, ale všetky ostatne informácie boli zlepene a ostala po nich len stopa po lepiacej páske. Zahájil som teda zostup po schodoch, ktorý bol sprevádzaný len tými vyberanými slovami smerovanými k daňovému úradu. Samozrejme telefón som si nechal doma, takže som nemohol zavolať nikomu, kto by mi poradil, kde mam úrad hľadať. Na dverách nebola žiadna informácia o tom, žeby sa boli presťahovali, a tak mi neostávalo nič iné, len vybrať sa domov.
Hneď ako som dorazil, zapol som počítač a guuglil som, kde sa nachádza Daňový Úrad II Prešov. Ujo Guugl mi povedal, že daňový sa nachádza na Levočskej 9, kde som pred chvíľou aj bol. Zavolal som teda kamarátovi, či nevie o nejakej zmene. Ten mi povedal, že zmena bola, ale daňový by mal byt na levočskej, pretože aj guugl to vraví. Len nejaký iný vchod. Zozadu alebo zboka. Po týchto informáciách som sa tam vydal znova. Možno som niečo prehliadol. Ale po 15tich minútach blúdenia okolo budovy som sa rozhodol, že sa obrátim na človeka, o ktorom viem, že ma tieto daňové bludy už za sebou. Ten mi povedal že sa úrady DÚ I a DÚ II spojili. A že sídlo je presne tam kde bolo. Tak som mu na to povedal, že som na Levočskej a tu žiaden DÚ nie je. Skoro ma vysmial. Vraj sa to teraz všetko deje tam, kde bol DÚ I. Že tam je centrum pre klientov a že tam to vybavím.
Tak teda 3. pokus podať daňové priznanie. Zaparkoval som pod Tescom. Hľadám DÚ I. Nachádzam. Vošiel som dnu a tam fronta ľudí. Našťastie pracovníčky boli ochotné a pracovité a rad sa hýbal celkom rýchlo. V prijemnej spoločnosti som počkal asi 15 minút kým som sa dostal k pracovníčke. Ta skontrolovala daňové a skonštatovala, že je všetko v poriadku. Vytiahla veľkú červenú pečiatku, 2x buchla po papieroch a utekal som rýchlo preč.
Takže ak pôjdete podať daňové priznanie v Prešove, tak bez ohľadu na to, pod ktorý z dvoch úradov ste patrili, choďte na Hviezdoslavovu 7 (Pod OD Tesco. Oproti DÚ je materská škôlka) Vojdite do braný a hneď ako to bude možné, zabočte doprava. Prejdite až na koniec parkoviska a tam vás už šípky budú navigovať.
A prešovským informačným kanálom by som chcel odkázať, žeby nebolo odveci o tejto udalosti, akou je spojenie dvoch daňových úradov v jeden, informovať verejnosť v širšom rozsahu. A taktiež by nebolo odveci nechať kontakt na starom sídle DÚ II pre tých, ktorí sa o tejto zmene dozvedia až vtedy, keď tento úrad navštívia
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)