PRVÝ KONTAKT

Nezačalo sa to najlepšie. Ďoďo nemôže odcestovať. Vraj z pracovných dôvodov. Neviem, prečo si vymýšľa, každý vie, že ho tá jeho drží nakrátko. Škoda. Peťo bol kdesi na západnom Slovensku, takže sme sa mali stretnúť v BA na letisku. Ale nestretli sme sa. Asi hodinu a pol pred odletom mi zavolal, že to nestíha kvôli nejakému procesu, ktorý sa dnes neuzavrel. No nazdar.

Cesta prebehla hladko, aj občerstvenie som v sebe udržal počas celého letu. V Glasgowe ma naozaj čakal vyfešákovaný Dano. Nasadli sme do jeho auta a poďho do Falkirku, kde klub East Stirlingshire sídli. Z Glasgowa je to cca 40 kilometrov, takže vo Falkirku sme boli asi po polhodinovej ceste.

Falkirk má približne 30 tisíc obyvateľov a dva futbalové kluby. FC Falkirk hrá v druhej lige a celkom sa mu darí. East Stirlingshire je na chvoste štvrtej ligy a bude bojovať o svoje zotrvanie v nej. Klub bol založený v roku 1880. Štadión, na ktorom hráva East Stirlingshire domáce zápasy sa nachádza v mestečku Stenhousemuir, ktoré je od Falkirku vzdialené čosi vyše troch kilometrov. Volá sa Ochilview Park a jeho kapacita je 3776 divákov, z toho 626 miest je na sedenie.

S Lesom Thomsonom sme sa stretli na štadióne. Samozrejme po pracovnom čase. Práve sa začali schádzať hráči, tak sme sa presunuli k tréningovej ploche. Teda ak sa to dá tak nazvať. Po krátkej rozcvičke, ktorú viedol manažér teamu s bordovým nosom John Coughlin, bol na pláne tréningový zápas. Také niečo som ešte v živote nevidel. Totálne nasadenie, žiadne ohľady, jedným slovom rezačka. Keď Dano zbadal zdesenie v mojej tvári, začal sa rehniť. A mne bolo jasné, že tu si veru nekopnem. Pekne som Danovi naložil a dal som mu za úlohu zohnať mi okamžite letenku späť. On ma ale ukľudnil, s Lesom dohodol večerné posedenie a odviezol ma preč z toho dejiska gladiátorských bojov.

Večer sme sa stretli v športovom pube s názvom Behind The Wall. Atmosféra tam bola úžasná a mne celkom zachutilo pivo, ktoré sme popíjali. Netuším ako sa volalo, pretože sme tam debatovali pomerne dlho. Lesovi som vysvetlil, že ja sa dokaličiť nenechám a preto sa radšej pekne vrátim domov. Nerozumel prečo chcem odísť len tak, bez skúšky a ja som mu to nedokázal vysvetliť. To pivo bolo fakt dobré ... a silné. Tuším sme spolu s Lesom a Danom spievali Wonderwall od Oasis počas súťaže karaoke. Potom sa však stalo niečo šialené. Do pubu vtrhol pripitý John Coughlin, začal čosi vyvreskovať na Lesa a svoje predstavenie ukončil tým, že mu jednu vrazil a odišiel. Keď bol bordový nos v nedohľadne, opýtal som sa Dana, čo vrieskal ten evidentne vytočený manažér. „Vraj sa dopočul, že Les zháňa namiesto neho náhradu“ vysvetlil mi Dano. Les prikývol a dodal, že aj keď to neplánoval, teraz tak už bude musieť urobiť. „Would you take that job?“ zaznelo z Lesových úst. Bol som natoľko zmätený a opitý, že som povedal stručne „Of course!“. Podali sme si s Lesom ruky, zasmiali sme sa, dali si ešte jedno a mne až ráno došlo, kam to všetko smeruje.