Piaty rok môjho pobytu v Škótsku začal čistkou a následným lovom na hráčov. Bolo mi jasné, že medzi prvou a druhou ligou je obrovský rozdiel a teda po prípadnom postupe by sme nemali šancu medzi škótskou elitou. Obmena kádra bola teda nevyhnutná. Nikoho som však nevyhodil len tak, každému odchádzajúcemu hráčovi som našiel náhradný klub. Odchody boli, až na pár výnimiek, kľudné a moje vzťahy s hráčmi ostali korektné.
Prišli: Jonathan Heggs (pravý obranca), Craig Comrie (stredný záložník), Michael Laing (útočník) a Sean Milne (útočník). Od každého z nich som očakával, že sa stane ťahúňom mužstva. Neskôr sme získali Louisa Matipa do stredu zálohy a Giuseppeho Castellana do útoku. Keďže sme zrazu mali až osem útočníkov, museli sme sa s niektorými rozlúčiť. Poďakovali sme sa najmä Kraljovi a Bellovi, ktorí v nižších súťažiach získali ocenenie Hráč roka. Bogle sa u nás neosvedčil a tak putoval tiež preč.
Prvá polovica sezóny bola ako zo sna. Boli sme na čele tabuľky s 5bodovým náskokom pred FC Dundee a týmom Queen of South. Potom však prišiel šok, Les Thomson sa rozhodol, že odstúpi z postu predsedu klubu. Márne sme ho s Danom ukecávali. O dôvodoch zaryto mlčal a ani skvelé napredovanie klubu ho nepresvedčilo o tom, aby zostal v klube.
17. januára sa stal novým predsedom Tony Ford. Pravdupovediac som sa obával, či si neprinesie nejakého svojho manažéra a ja sa ocitnem na dlažbe. Verím tomu, žeby som vďaka úspechom The Shires neostal dlho nezamestnaný, ale chcel som svoju prácu v tomto klube dokončiť. Moje obavy boli zbytočné, Tony sa vyjadril, že ani o nikom inom neuvažoval. Po hlbokom výdychu som teda mohol pokračovať v robote. Oveľa horšie znášali zmenu vedenia hráči. Vďaka nekoncentrovanosti sme postrácali dosť veľa bodov a po odpadnutí FC Dundee sa pred nás dostal tým Queen of South.
Darilo sa nám však aj v Škótskom pohári, kde sme postupne vyradili FC Dundee, Clyde a vo štvrťfinále aj Elgin. V semifinále nás čakal Hamilton, účastník Premier League. V prvom polčase nám Tony Watt strelil dva góly a za stavu 0:2 som chlapcom povedal, že o nič nejde, aj tak sa nerátalo s našim postupom. V 70. minúte Brian Hutchings znížil na 1:2 a hráči Hamiltonu znervózneli. Pre zranenie odstúpil Tony Watt a odvtedy sa hralo len na jednu bránku. V 86. minúte vystrelil Hutchings spoza šestnástky a vyrovnal! Chystali sme sa na predĺženie a v nastavenom čase, presnejšie v 92. minúte rozhodol o našom historickom postupe do finále Škótskeho pohára Giuseppe Castellano. S napätím sme očakávali výsledok druhého semifinále a fandili Glasgowu Rangers. Nesklamali nás, vyhrali a keďže v lige mohli skončiť prinajhoršom druhí a tým pádom hrať Ligu majstrov ... áno!!! Bolo jasné, že The Shires si v budúcej sezóne zahrajú v európskej súťaži! Také čosi klubová história nezaznamenala.
Pred posledným kolom sme na prvé miesto strácali tri body a matematika bola jasná. Musíme v poslednom kole vyhrať a Queen of South musia prehrať. Naši hráči, povzbudení úspechom v pohári, viedli po prvom počase na ihrisku Raith Rovers 2:1 a Dano, ktorý sledoval priebežný stav zápasu Ross County – Queen of South, mi v polčasovej prestávke povedal, že domáci vedú 4:2. Úžasná správa, ktorá držala naše šance na postup nad hladinou. Hrali sme aj naďalej v pohode, 20 minút pred koncom sme viedli 5:2 a ja som poškuľoval na tribúnu, kde sedel Dano. Ten sa škeril a ukazoval mi, že Ross County stále držia nezmenený stav. Asi po piatich minútach sa zamračil a zdvihol tri prsty. Bol som nervózny ako pes. A keď pár minút pred koncom Dano roztrieskal mobil o schody, pochopil som, že domáci víťazstvo neudržali, Queen of South postúpili a nám ostalo druhé miesto.
Vo finále pohára sme dostali od Rangers lekciu. Nebolo o čom, nestíhali sme ich ani sledovať. Prehrali sme vysoko 1:6, no ani to neskazilo skvelý pocit z úspešnej sezóny. Tony Ford mi predĺžil zmluvu o rok a dvihol plat na hodnotu 9250€. Na vyhlasovanie cien sme si šli posedieť, čo to popiť, nadviazať nové kontakty a tak. Na veľké prekvapenie sme odišli aj s ocenením. Získal ho Michael Laing, naša tohoročná posila. Stal sa Hráčom roka (26 zápasov, 20 gólov, 12 asistencií).
Začala sa teda dovolenka a po nej sa môžu fanúšikovia The Shires tešiť na náš boj o postup do Premier League a najmä na naše vystúpenie v Európskej lige.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára