SEZÓNA 2011/2012

Priateľské stretnutia dopadli podľa očakávania. Porazili sme mužstvá z nižších líg a s tými z vyšších sme prehrali všetky domáce zápasy. V lige hrá 10 týmov a na programe je 36 kôl. Teda s každým ďalším účastníkom ligy si zahráme štyrikrát. Priamo postupuje víťaz ligy plus víťaz baráže.

Prvá štvrtina súťaže nám celkom vyšla a po 5 výhrach, 2 remízach a 2 prehrách sme boli na 3.mieste. Na naše domáce zápasy sa chodili pozerať rôzne vzorky. Pár ozajstných fanúšikov futbalu, niekoľko chlapov, ktorí doma musia byť ticho a vykričia sa na futbale, zopár fanúšikov alkoholu a samozrejme rodinní príslušníci hráčov. Les Thomson prejavil spokojnosť s hrou, no pohľadu na tabuľku nemohol uveriť. Bol to však iba začiatok.

V druhej štvrtine sezóny sme totiž neprehrali ani v jedinom ligovom stretnutí a vyšvihli sme sa na prvé miesto po 7 výhrach a 2 remízach. Tesne za nami sa držal tým Peterhead, veľký favorit na postup. Vedenie klubu sa ma po skončení polovice súťaže opýtalo, či by som nechcel predĺžiť zmluvu. Odmietol som to so slovami, že o tom sa môžeme začať baviť po odohratí posledného zápasu sezóny. Okrem toho som mal pripravených zopár požiadaviek.

Vyzeralo to tak, že na hráčov The Shires doľahla jarná únava. Zisk 8 bodov z deviatich zápasov bolo oproti prvej polovici súťaže málo. Pohľad na tabuľku bol však stále príjemný. Peterhead viedli s bezpečným náskokom, ďalšie štyri týmy sa mali pobiť o účasť v baráži. Záverečná štvrtina ligy a naša bilancia 4 výhry, 3 remízy a 2 prehry rozhodli o našom druhom mieste. Našim súperom v semifinále baráže sa stal tým Elgin, do tretej ligy postúpili podľa predpokladov Peterhead.

Počas prebiehajúcej sezóny, sme v Elgine dvakrát prehrali (0:1 a 1:2), doma sme nad nimi raz vyhrali (2:1) a raz sme uhrali remízu (3:3). Prvé barážové stretnutie sme hrali na súperovom štadióne a po výbornom výkone sme vyhrali 2:0. To nám dávalo veľkú šancu prebojovať sa do finále baráže a priblížiť sa k senzačnému postupu do tretej ligy. Odvetu na Ochilview Park sme mali pod kontrolou a po víťazstve 1:0 nás vo finále baráže čakal tým Albion Rovers, ktorý skončil v tretej lige na predposlednom, deviatom mieste. Nerobili sme si žiadne falošné nádeje a aj preto som hráčom pred zápasom na súperovej pôde povedal nech hrajú uvoľnene. Víťazstvo 3:1 bola bomba! Jej výbuchom sa však naši hráči nechali príliš uniesť a domácu odvetu sme prehrali 0:2. Nasledovalo predĺženie, v ktorom sme už nemali dostatok síl a urputne sme sa bránili. Náš súper však nemohol streliť rozhodujúci gól. Už sme sa chystali na penalty, keď rozhodca po druhej žltej karte vylúčil nášho obrancu a po následnom priamom kope sme inkasovali tretí úder. Sezóna pre nás skončila.

Les bol trošku zaskočený tým, že mám nejaké požiadavky. Musel však uznať, že FC East Stirlingshire sa uberá správnou cestou a ak si ma chceli udržať, mali by urobiť aj oni nejaký krok k mojej väčšej spokojnosti. Takže podpísal som predĺženie zmluvy o ďalší rok a budem poberať plat 1300€. Moje dodatky k zmluve prešli a tým pádom budem mať k dispozícii dom, v ktorom nebudem sám. Frajerka dá výpoveď a pricestuje sem za mnou. Fajn koniec sezóny, však?