Tabletky namiesto cukríkov

Nemám rád lekárov. Ani nemocnice. To prostredie vo mne vyvoláva nepríjemný pocit. Nerád tam chodím. A preto pomoc lekárov vyhľadávam až keď je neskoro.

Posledná návšteva bola skoro pred dvoma rokmi. Pracovisko doktorky bolo presťahované a chvíľu mi trvalo kým som sa zorientoval. Dokonca ani meno doktorky som si nepamätal. Našťastie sestričku poznám dlhé roky, tak som ich nakoniec našiel. Bol som veľmi milo prekvapený, keď som zistil, že okrem nového pracoviska ma čakala ešte jedna zmena. A to nová pani doktorka. Na pohľad veľmi sympatická. Nemal som tú česť sa s ňou rozprávať, ale vyzerala ako veľmi milá a priateľská osoba.

Po tom, ako si lekári a pomocný personál vybojovali zvýšenie platov, sa v nemocniciach začali presúvať sestričky podľa toho, koľko rokov majú na danom poste odpracované. A to všetko preto, aby nemocnica nemusela zvyšovať plat sestričkám. A tak sa stalo, že pani sestričku presunuli na iné oddelenie a ja som stratil protekciu. Netrvalo príliš dlho a pochopil som, aké je nepríjemné keď sa niekto obieha.

Minulý víkend ma začalo pobolievať hrdlo. Stretnutie z baru sme presunuli k nám domov a prevaril som nejaké vínko. Bohužiaľ hrdlo bolieť neprestalo. V práci začali rozdávať zamestnancom dovolenky a bolo treba ťahať za nich. Prihlásili ma na nočné. Telefonát domov od majstra sa neskončil dobre. Z pondelka na utorok som v práci trpel. Našťastie mi kolegovia pomáhali, za čo im veľmi pekne ďakujem.
Tak som prišiel po nočnej domov. Dal som si Theraflu a zaľahol pod perinu. Keď som sa zobudil, obvolal som všetkých, ktorí mali vedieť, že do práce neprídem. Na návštevu lekára už bolo neskoro, a tak som to nechal na stredu.

Streda.
Rozhodol som sa, že pôjdem až o 10tej. Predsa len z rána je tam strašne veľa ľudí čakajúcich na vyšetrenie, odbery či iné lakocinky.
Došiel som a zapísal sa. Ale neistota ma zožierala. Som správne? Nakoniec ma utvrdili v tom, že áno.

Nuže došiel som okolo 10:20. Predo mnou bolo zapísaných asi 5 ľudí. Dvere ku sestričke sa otvárali a zatvárali pomerne často. Ale mien zo zoznamu neubúdalo.
10:50 - prvé meno zo zoznamu bolo škrtnuté.
11:15 - druhé meno. Konečne to nabralo nejaké tempo. Ak to pôjde takto ďalej, tak čoskoro sa dostanem na rad aj ja.
Tak nejak som stratil prehľad. Bol som dosť unavený.
11:45 - pán Mizerák poďte. Konečne.
Vošiel som dnu. Teda k sestričke. Sedeli tam dve slečny. Dvere k doktorke boli pootvorené. Pripadal som si tam najstarší. To sa mi u lekárky ešte nestalo. Dali mi do ruky kartu a štartoval som k doktorke. Dostal som na hubu rúško, aby som nikoho nenakazil. Po krátkej debate s doktorkou som dostal do ruky dva recepty. "Lieky máte výborné, už len odpočívať".

Z polikliniky rovno do Maxu do lekárne. Hneď potom do Tomarku. Majster, ktorý ma dotiahol v pondelok na nočnú sa ma opýtal, či som už zdravý a či môžem prísť na nočnú. Usmial som sa a povedal mu, že jasné nie je problém prídem v pondelok. Bol prekvapený. Veď paralen a ružový zázrak riešia každý problém, tak prečo ten môj nie?
Z práce rovno do Tesca. Nakúpili sme niečo na jedenie a povolenou rýchlosťou blesku som sa ponáhľal domov pod perinu. Takže po dlhom čase som na maródke.

Nuž Mikuláš mi toho roku nadelil namiesto cukríkov a ovocia tabletky a sirupy. Asi som nepočúval. Tak mi treba.