V poslednych tyzdnoch som tento blog riadne zanedbaval. Bolo menej casu a najma starosti a radosti boli pohybujuce sa mimo socialnych sieti a pocitaca.
Nuze, ale teraz je ta chvila, ked mam trochu casu a mozem sa venovat. Posnazim sa na uvod zhrnut udalosti poslednych dni, ktore sa nedaju prehliadnut.
V prvom rade jednym z hlavnych dovodov, preco som sa nezucastnoval prispievania na blog, je ten, ze tehotenstvo mojej milovanej polovicky sa chylilo ku koncu. Snazil som sa venovat viac pozornosti jej ako pocitacu, aj ked priznavam sa, nie vzdy sa to podarilo podla jej predstav. Cim viac sa porod blizil, tym tazsie bolo naladit sa na tu spravnu frekvenciu pocitov mojej milovanej. Stedry vecer sme prezili velmi netradicne. Snad sa uz taky vecer nebude opakovat. Kazdopadne mozem s hrdostou prehlasit, ze 25.12. o 2:00 rano sa nam narodila krasna dcera Ema. 3310 gramov a 52 centimetrov, zdrave a nadherne stvorenie, ktore nam uz teraz prinasa kopec radosti a stastia. Stresy a nervy, ktore som mal sa urcite ani z daleka nevyrovnaju tomu, co prezivala Lenka, ale jednoznacne sa znegovali, ba priam prehlucili negativum predporodnych stresov a bolesti hned po tom, co sa mala narodila.
Je velmi tazke opisat pocity, ktore som mal, ked som sa to dozvedel. Pocity ma celeho zaplavili, neubranil som sa slzam stastia. Este aj teraz, ked to pisem, prevlada radost, ktora mi vtlaca kvapky do oci. Mohli by sme povedat, ze Ema je krasne babatko, ale ktore nie je? Pre mna je tym najkrajsim na svete. Stale nemozem uverit, ze som sa na tom vsetkom podielal a ze sa to podarilo.
Ked sme prisli do porodnice a videl som babiku v perinke, bol to neopisatelny pocit hrdosti. A ked som fotku ukazoval svojim blizkym, vsetci sa zhodli na tom, ze je velmi tazke urcit na koho z rodicov sa podoba. S definitivnostou mozme prehlasit, ze usta ma po mamke :) Podkovicka, ktora posobi tak vazne, ale ked sa otoci opacne, je to neopisatelna krasa.
A takto by som mohol ospevovat do nekonecna...
Dakujem Vam velmi pekne za to, ze ste si so mnou pripili na zdravie Lenky a Emy, urcite tak skoro chore nebudu :) Sam im prajem vela sil a uz sa neviem dockat na ich prichod domov.
krásne Jarečku, až mám kvapky i ja :-*
OdpovedaťOdstrániť