You & Me & All other people: TrdloFest 2012

Som veľkým fanúšikom relácii, v ktorých sa varí. Manželka je veľký fanúšik trdelníka. V jednej slovenskej relácii raz rozprávali o Skalici a trdelníkoch. Oznámili, že sa každý rok koná festival TrdloFest, na ktorom sa organizujú ochutnávky tých najlepších trdelníkov. Veď v Skalici vraj trdelník vznikol. Dostali sme teda nápad, že sa tam pôjdeme pozrieť.

Teraz by to chcelo začať vetou: "A neľutovali sme.", ale nebudeme si klamať. Ale pekne poporiadku.

V piatok hneď po práci sme nasadli do auta a vydali sme sa na západ. Cesta bola celkom príjemná. Teda po Trenčín. Potom nás teta Janka z navigácie začala vodiť po úplne zabudnutých cestách. Nakoniec sme však zistili, že do Skalice sa ani ináč dostať nedá. Enywej...
Mali sme rezervovanú izbu v nádhernom malom penzióne v centre mesta. Prekvapila nás cena ubytovania za ponúkaný komfort. Veď 40€ za noc pre troch nie je veľa. A izba bola omnoho krajšia ako izba štvorhviezdičkového Hotela Dukla v Prešove.
Takže. Dorazili sme 20:30. Ubytovali sme sa a zašli sme na recepciu/kaviareň dať si niečo na dobrú noc.

Na druhý deň hneď ráno sme si dali ľahké sladké raňajky a nevediac ako to v Skalici funguje, zašli sme do MAXu popozerať sa po obchodíkoch. Ale hlavným cieľom bolo nechať tam auto, aby sme nemuseli platiť parkovné. Ale keď sme zistili, že miesto konania festivalu je na opačnej strane mesta, rozhodli sme sa, že postavíme auto k Bille, ktorá bola predsa len o kúsok bližšie ako MAX. A keďže parkovisko pri Bille bolo platené neostávalo nám nič iné ako vybrať sa do centra mesta v nádeji, že sa tam bude dať niekde zaparkovať. Ostal som v nemom úžase keď som zistil, že jediné platené parkovacie miesta boli pri Bille. Všade sa dalo parkovať zadarmo.

Tak sme zaparkovali v centre. Asi 15 minút pešo od Františkánskej záhrady, v ktorej sa festival konal. Ako sme prechádzali mestom, obdivovali sme jeho čistotu. Všade bol poriadok, kľud. Ľudia chodili na bicygľoch, nikto sa nikam neponáhľal. Usporiadanie ulíc bolo iné než v Prešove či Košiciach. "Hlavná" tam bola vlastne skoro všade. Centrum mesta bolo iné ako to, na ktoré sme boli navyknutí.

Konečne sa nám podarilo nájsť vyššie spomínanú záhradu. Pri vchode sme ukázali lístky a dali nám na zápästia zelené náramky umožňujúce vstup aj po opustení areálu. Hneď ako sme vošli, všimli sme si ochutnávky trdelníkov a vína a zopár stánkov, v ktorých ich predávali. Za ďalšou "bránou" bola veľká trávnatá plocha, na ktorej bol hlavný (a jediný) "stejdž". Vedľa neho veľká obrazovka, na ktorej sa mal premietať hokej a zopár stánkov s občerstvením.

Stejdž


Ochutnávky vína

Ochutnávky trdelníka

Pečenie MAXItrdel

Priznám sa, že som nemal nejaké extra veľké očakávania, ale najväčšie sklamanie prežívala Lenka. Čakala niečo väčšie, viac všetkého. Komplet celý areál sme prešli za 30 minút. A aj to len preto lebo 20 minút sme čakali v radoch pri ochutnávkach.
Keď sme si pozreli areál, upravili sme náš časový harmonogram podľa programu. Mňa osobne zaujali len dve veci.
1. pečenie maxitrdelníka (pokus o prelomenie minuloročného rekordu, ktorý sa, ako inak, podaril).
2. Slovensko - Česko (zápas o postup do finále).

Dievčence na studánce

A tak sme prešli mesto asi dvakrát. Pretože kto nemá v hlave... Stále som v aute niečo zabudol. Ale nič podstatné :) Nakúpili sme trdelníkov plný vak a išli sme k autu. Cestou späť na fest sme našli reštauráciu, v ktorej podávali guľáš zo srnca. A tesne pred koncom pečenia maxitrdelníka sme ju navštívili. Guľášik fajnový, len málo. Keď sme sa znova vrátili na festival, zistili sme, že je veľké časové okno medzi bodmi v programe, ktoré by nás zaujímali. A teda padla otázka či ostávame alebo ideme domov. Odmietol som odpovedať, pretože by sme ostali na hokej :) A tak som to nechal na dievčatá, ktoré rozhodli, že sme videli dosť a teda môžeme sa vrátiť.

Na znak "zmierenia" mi v aute Lenka naladila SRo (Slovenský rozhlas) kde som aspoň popočúval priebeh stretnutia dvoch rivalov. Hráči, tak ako aj komentátori podali (podľa všetkého) životný výkon. Nakoniec sme vyhrali a ja som sa nemohol dočkať nedeľňajšieho finále.

Sklamaná Lenka

Takže konečné hodnotenie výletu:
Keby sme bývali v Skalici alebo blízkom okolí, určite by bol festival príjemným rozptýlením od každodenného života. Ale pre východniara je to celkom finančne nákladný výlet. Budúce ročníky sa určite zaobídu aj bez nás. Aj keď nevylučujem, že sa niekedy zastavíme, ak budeme mať cestu na nejakú inú, väčšiu akciu.