Viva la Turkey

28.9.2011: 1. deň

V krátkosti to zhrniem. Jedla oveľa viac, než vládzeme pojesť. Pitia habadej. Sladké, zmrzlina, slané, mäso, zelenina, ovocie... veľa, veľa. Každý si príde na svoje.
Bolo by to úplne super, ale... Koľko jazykov ovládaš, toľko krát si človekom. Smola pre nás, pretože neviem po nemecky, po rusky, ani po poľsky. Po turecky neviem ani utekať. Lenka na tom bola trošku lepšie, nemčinu sa chytala. Zo všetkých zamestnancov sme stretli dvoch, ktorí vedeli po anglicky (teda s dzindzíkom troch).  Enywej.... Únava z cesty si vyžiadala svoju daň.

29.9.2011: 2. deň

Deň sa začal výborne. Po hygiene sme sa stretli s česky hovoriacou delegátkou, ktorá nám vysvetlila, ako to v Turecku funguje. Vlastne všetko je zadarmo, zákony sú na to, aby sa porušovali a neorganizovaný chaos je tu bežný, ako cigáni u nás. Ráj na zemi.
Po raňajkách sme sa rozhodli, že deň strávime pri bazéne. Počasie výborné. Pivo horkejšie ako Šariš. Bol som sa vykúpať v mori. Voda je úžasná... Jediná starosť je, aby sme stihli jedlo :)

30.9.2011: 3. deň
 
Vytešovanie sa z dovolenky stále nepominulo. Dnes bolo hlavným bodom na programe vymeniť karty za hotelové ručníky. Načo ničiť svoje, že? Hneď pred tým raňajky a hneď potom na lehátka k moru. Voda bola slanšia ako naša soľ. Ale čo sa teploty týka, veľmi príjemná. Po dlhom presviečaní sa Lenka nechala užobrať na "Parasailing". Kratučký výlet, kde sú dvaja pripútaní k padáku a ťahajú ich za motorovým člnom. Výška cca 30 metrov nad morom. Raz za život treba skúsiť :)  Celkom som sa na atrakcii bavil a manželka (na ktorú som veľmi hrdý) prekonala svoje 2 najväčšie fóbie. Strach z výšky a vody. Po obede sme sa presunuli slniť k bazénu, ale ešte pred tým sme sa boli prejsť pred hotelom. Navštívili sme drobné obchodíky s rôznym tovarom :)
Večer (tak ako každý večer) sme sa zúčastnili programu organizovaného hotelom. Dnes nám predstavovali "Akrobatické čísla". 1. číslo malo 30 minút a bol to brušný tanec. Hrozná nuda. Potom sa to trochu zlepšilo, ale žiadna výhra.  Každopádne som sa bavil keď toto "akrobatické číslo" predstavovali publiku, ktoré z 90% pozostávalo z Ruských divákov vediacich o atletike skoro všetko. Určite ich dostalo, že medzi akrobatické čísla patrí aj brušná tanečnica.
Nevadí. Zajtra sa to môže zlepšiť. Nevieme sa dočkať...

1.10.2011: 4. deň

Ráno sa začalo miernym bojom. Raňajky verzus spánok. Hlad napokon zvíťazil. Pofotili sme všetko, čo doteraz pofotené nebolo a skončili sme (ako inak) na lehátkach pri bazéne. Trochu sa rozfúkal vietor, ale aj tak bolo dosť horúco. Po obede prišla večera a po nej sme testovali Wi-fi pripojenie v Lobby bare. Len na mobile, ale stačilo to.
Večerné predstavenie bolo zábavnejšie ako to predošlé. Pár scénok sme natočili. A potom prišiel nežiadúci hosť každej dovolenky. Nevoľnosť a Dead Metal v bruchu ma donútili zavrieť sa a nevyliezť, kým Hirošima nepadne. Snáď udržíme mier až do rána....


2.10.2011: 5. deň


Dnešné dopoludnie sa nieslo v znamení prehánok až búrok aj keď bola jasná obloha a cez 30°C. Suché pečivo na raňajky a ryža na obed napravili počasie. Síce pocit bol nepríjemný, ale procesy sa zastavili. Dnešný deň nebol vínimočný. Dokonca ani večerné "Magic" predstavenie veľmi nezaujalo. Zajtra nás čakajú nákupy...




3.10.2011: 6. deň


Myslím, že za predošlých pár dní sme dospeli k rutine. Raňajky, lehátka, obed, lehátka, večera, večerný program, izba...
Trošku sme to zmenili. O 12tej nás čakal výlet. Najprv sme išli do zlatníctva. Celkom pekné a veľké. Potom do obchodu s kožušinami. Videli sme značkové výrobky za značkové ceny. Potom výlet do mešity a nakoniec nás vzali na obrovské trhy v meste Manavgat. Bol to zážitok.
Prístup predávajúcich, hádanie sa o cenu, proste paráda. Vrátili sme sa okolo pol šiestej večer. Posledné jedlo boli raňajky, takže sme boli riadne hladní. Večera až o 19:30. V bruchách nám hrala Apokalypsa (všetko sa rútilo, konec šveta). Po večere sme zistili, že hotel si prichystal tanečný program. To nás nezaujalo, tak sme ostali na izbe. Zajtra máme veľa práce, treba ísť skoro spať...