Zotmelo sa.

Zotmelo sa. Vietor sa opieral do horúcich panelov bytoviek a rozpálených striech rodinných domov. Ľudia plní očakávania vychádzali na balkóny a záhrady, aby pozorovali mnohými vymodlený a dlho očakávaný prírodný úkaz. Nevedeli sme či máme okná zatvárať kvôli blížiacej sa smršti alebo ich nechať otvorené, aby prievan trochu ochladil vnútro bytu.

Zotmelo sa. Vietor sa opieral do horúcich panelov bytoviek a rozpálených striech rodinných domov. Blesky pretínali oblohu a hromy týrajú zvukovody. Vzduch je naplnený očakávaním a vzrušením z blížiacej sa šou. Vtáky prestávajú lietať a ukrývajú sa v škárach bytoviek či korunách stromov. Mesto pôsobí opustene. Na ulici niet živej duše. Všetko utieklo do bezpečia.

Zotmelo sa. Vietor sa opieral do horúcich panelov bytoviek a rozpálených striech rodinných domov. Blesky pretínali oblohu a hromy týrajú zvukovody. Pach dažďa sa nezadržateľne šíri do nozdier. Vzduchom poletujú prvé kvapky vody, ktoré po dopade na horúce chodníky ihneď miznú. Až bolo počuť sykot. Nebol to však zvuk miznúcej kvapky z chodníka, ale blížiacej sa vlny, ktorá zasiahla v ohromnej sile všetko, čo jej stálo v ceste. Listy stromov sa zvíjali pod ťarchou dažďovej vody. Chladný vietor dirigoval tento nádherný orchester. Zvuk dažďa ešte nikdy nebol krajší. Fotograf stlačil spúšť, hneď na to Pán Hrom udrel do bubnov a mnohí ďalší hudobníci sa pridali k tomu nádhernému dielu. Keď tu zrazu...

... ako prišlo, tak aj odišlo. Diváci zjavne nedostali to, za čo už dva týždne platili vlastným potom. Sťažovali sa. Sťažovali sa tak silno, až to dirigent nevydržal. Nahnevaný schmatol paličku a prikázal hrať. Hrať tak silno a dlho, ako len bude možné. A orchester o sebe hneď dal vedieť. Otočil hudobné nástroje a namieril svoje dielo na tých, ktorí neboli spokojní. Po kvapkách sa šírila pieseň a zaklopala aj u nás. Lahodné tóny sa združili do akordu a ten znel tak dlho, kým som nezaspal.