Široký záber

Muzika je parádna vec. Nepatrím medzi tých, ktorí hudbu počúvajú stále a sú verní svojim obľúbencom, ale určite ju mám veľmi rád. Dokáže v mnohých ohľadoch vyjadriť to, čo cítim. V tom je pre mňa kúzelná. Pieseň, ktorá vznikla v inej hlave, ktorá pravdepodobne bola zložená z iných pocitov dokonale vystihuje pocity niekoho iného. Mne nebolo pridelené dostatočné množstvo talentu, ktorým by som dokázal (hudobne) vyjadriť čo cítim. Našťastie tu je takých ľudí dosť.

Dnes som sledoval reláciu s názvom Trumfy Miroslava Donutila. Hosťami boli dvaja režiséri. Mená som si nezapamätal, ale viem, že jeden z nich má na svedomí film Nuda v Brne a druhý Pelíšky. A ako tak sedeli a rozprávali príhody, ktoré zažili, tak mali aj takú hudobnú vsuvku. Spievali to herci divadla, v ktorom sa relácia natáčala. Pesnička z muzikálu Balada pro Banditu.

Taká westernovka :) Nie je to veľmi veselá pesnička, ale pri počúvaní som spomínal na stanovačky, chaty a proste akcie, kde sme mali gitaru a spievalo sa pri ohni alebo len tak. Taká nostalgická spomienka. Verím, že sa mi ešte niečo podobné podarí zažiť.

Video síce nie je z relácie (tam to bolo o trošku krajšie, spievalo to viac ľudí), ale chcel som to tu dať najmä kvôli tomu, aby nám pripomínalo to pekné, čo sme zažili. Aj keď tá pesnička s tým nemá asi nič spoločné, považujem ju za symbol časov minulých.