štvrtok 15. decembra 2011

Sumár

Dnes bol pekný deň. Ráno ma zobudil bozk od milovanej a milujúcej manželky. Ideálny štart, takže začala jemná príprava na to, čo sa poserie. Smrteľníci ako my nemôžu mať ideálny deň. Je to proti zákonom prírody. Enywej...

Odkaz, ktorý som našiel na nočnom stolíku ma neprekvapil, ale ani nenahneval. Chúďa žieňa si chcela trošku oddýchnuť, ale tá sviňa čas sa hnal, ako o život. A tak som čerstvo prebudený išiel okúsiť ranné počasie s našou kučeravou hviezdou Júliou. Keď sme sa vrátili domov, vyťešoval som sa z našich nových dverí do obývačky a najmä z toho, koľko tepla ma za nimi čaká.

O pár minút neskôr som už sedel za počítačom (vlastne pred monitorom) a hral som sa na všemocného čarodejníka. Všetko išlo podľa plánu a čas letel presne tak isto, ako ráno, o život. Popri čarovaní som stíhal pokukovať po nahrávkach z čias minulých a tie, ktoré som dopozeral som hneď mazal, aby vzniklo miesto pre nové, plánované, z čias budúcich.

Olá. Morton Rainey sa nám ozval. Slovo dalo slovo a posedenie zorganizované. V pizzérii. V piatok. V-šetci. Neprídu, niektorí sa vyhovorili, niektorí idú na ďalší deň do Maďarska. Nevadí, nech idú, idem aj ja. Motivácia na nákupy darčekov je vítaná a taktiež ochutnáme z domácej medoviny. Opýtal som sa aj Mortona a Popkorníkovej, ale vyzerá to tak, že do Košíc by išli akurát ak by to bolo nevyhnutné alebo ak by mohli vraždiť. Nemám im to za zlé, tiež to mesto nemám rád. A pritom za to môžu domáci. Mesto je v tom nevinne. Ale nechajme to. Nečudoval by som sa, keby sme v Maďarsku stretli aj niektorých hosťujúcich Prešovčanov. Necháme sa prekvapiť. S Mortonom sme potom ešte prebrali zopár dôležitých vecí ohľadom... A vlastne to je jedno. Proste sme sa porozprávali ešte chvíľu. S Popkorníkovou sme si tiež vymenili pár viet, ktoré hriali tam, kde bolo potrebné. Pár vecí sme si ujasnili a samozrejme poohovárali sme tých, ktorí s nami nie sú až tak často, prípadne skoro vôbec. Šachová partiJaVerzusTy dohadovaná mesiace sa dohodla na termín medzi sviatkami. Dodatočne upresníme.

Čas utekal o život tak rýchlo, že sa bolo treba začať chystať do práce. Na pmpm sme natankovali do nádrže toľko litrov, že ani kapor pk-pk-pk. Utekačka okolo vrátnice a SBS, že Halóóó. Tá stojte vy. Čo ste vy, kde ste vy, žé skade ste vy. Ha? Preukážte sa ukážkovo preukážkami, ktoré preukazmi sú. Inakšie problém.
Taká nepríjemná konverzácia na vrátnici vyčarovala na tvári len pohŕdavý úsmev. Ja mám svoj super deň, som ízí. Povznesiem sa nad touto drobnou nepríjemnosťou, brzdou a ideme ďalej.

Drina, špina a neporiadok. Kopec roboty nad rámec povinností. Nový kolega sa potrebuje zaučiť a ide to pomaly. Tolerujeme, veď aj my sme začínali. A tak okrem svojej roboty, spravili sme aj tú jeho. Pri prekladaní plechov sa nálada trochu zhoršila. Hľadal som v tom nejaký zmysel, nejakú logiku, ale potom som sa prichytil pri rozmýšľaní a to máme v práci zakázané. Neskoro. Krátky popevok už bol na svete:

Ja som debil, tak ma volajte.
Robim pre Tomark, tak ma nechajte.
Plechy nám vozia na majstrovo slovo.
Ako keby ich tu malo bolo.

22:00. Väčšina "pracovníkov" išla domov (alebo do iného pohostinstva). A je kľud. Dobrá nálada sa znova ukázala a zatiaľ ma neopúšťa. Veselo si nôtim "dementovo" a rozmýšľam! Nie je tu nikto, kto by mi to zakázal.

Do konca smeny je ešte ďaleko. Beriem do rúk noviny a čítam, čo si pre živnostníkov pripravili. Vraj ak chceme mať dobré dôchodky, nemáme odvádzať do sociálnej poisťovne minimálne odvody. Ako keby vedeli, čo bude, keď budem poberať dôchodok. Zákon sa mení častejšie, ako premier (priemer) Slovenskej republiky, prípadne častejšie, ako ponožky niektorých kolegov. Šetria už teraz. Načo prať? Voda je drahá, elektrina tiež. Veď keď si nebudeme platiť viac z vlastnej vôle, vôlouYja nám dvihnú adrenalín, ba dokonca aj minimálne odvody o celých 5€ mesačne od nového roka. Ale ani to mi nedokáže pokaziť dnešný super deň.

Už len pár hodín a idem domov. Teším sa. Teším sa na tvár, ktorá sa usmieva aj zo spánku. Veľmi pekná je. Niet krajšej pre mňa. Keď ju pobozkám, začne sa prebúdzať. Je rada, že som doma. Ten pocit, ktorý v tej chvíli mám sa nedá opísať. Mám niekoho, kto sa na mňa teší. A nie je to Júlia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára